Ružový recesista
So železnou pravidelnosťou, vždy po zmene režimu, sa v našich zemepisných šírkach diali veľké rošády na piedestáloch. Staré symboly novému režimu nevyhovovali, a tak ich nahradil novými. Azda najlepšie sa tento fenomén dá opísať na príklade bývalého bratislavského Korunovačného námestia, kde Máriu Teréziu vystriedal M. R. Štefánik a jeho následne Ľudovít Štúr. A teraz sa uvažuje o postavení repliky pôvodnej sochy rakúskej cisárovnej.
Dá sa teda povedať, že s týmto druhom „obrazoborectva“ máme na Slovensku bohaté skúsenosti. Ako napísal historik Ľubomír Lipták: „Búranie sôch a pomníkov je v tejto brandži takmer takou častou činnosťou ako ich stavanie.“
Takmer presne po 20 rokoch, v predvečer osláv konca druhej svetovej vojny, sa neznámy autor pokúsil napodobniť výtvarníka Davida Černého a tank v Banskej Bystrici natrel na ružovo. Chcel tým azda tento oneskorený recesista vyjadriť svoj hlboký antikomunizmus? Alebo ide o prejav pacifizmu, keďže tank pokryl ružovými srdiečkami?
Tak či onak – ide predovšetkým o hlboké nedorozumenie. Akokoľvek sa nám bridí komunistický režim, ktorý tu v roku 1948 Sovieti pomáhali inštalovať, akokoľvek nás rozhorčuje okupácia po 1968, faktom je, že v roku 1945 nás oslobodili vojská Červenej armády. Jednoducho je to súčasť našej histórie a trápne rošády na podstavcoch a piedestáloch by sa už mohli stať minulosťou.