Charakter nášho štátu
Odstúpenie Jozefa Čentéša z kandidatúry na generálneho prokurátora síce prinieslo niekoľko dní pred opakovanou tajnou voľbou zaujímavú zápletku, lenže na podstate príbehu nič nemení.
Ak koaličné strany dodržia svoje predsavzatie tentoraz sa zdržať obštrukcií s možnou ústavnoprávnou dohrou, potom naďalej platí, že v utorok budeme svedkami tajného hlasovania o ďalšom politickom osude predsedníčky vlády. S Čentéšom či bez neho.
Čentéš mal, samozrejme, plné právo z voľby odstúpiť. Pravdupovediac, je napodiv, ako dlho vydržal robiť útrpného štatistu v hre, v ktorej nešlo ani o jeho osobu a možno už ani o Generálnu prokuratúru. Keby mala voľba prebehnúť naozaj normálne, potom by hlasovanie zúžené iba na osobu Dobroslava Trnku mohlo byť paradoxne „čistejšie“. O Trnkovi to bolo od začiatku, nech je to o ňom až do konca.
Najlepším vtipom by teraz bolo, keby si do utorka stihol svoju kandidatúru rozmyslieť ešte aj Trnka… Lenže vzhľadom na to, ako k nej pristupuje od začiatku celého cirkusu, pravdepodobné to asi veľmi nebude.
Od chvíle, keď sa z voľby prokurátora stala dráma, už zaznelo z rôznych úst mnoho silných slov. Počuť už bolo dokonca aj to, že tu nejde o nič menej ako „o charakter štátu“.
Nuž, na jednej strane sa tu núka ironický povzdych, že je zvláštne, prečo sme teda o takejto osudovosti jednej funkcie pre „charakter štátu“ akosi veľa nepočuli pred voľbami i po nich, ba ani na samom začiatku procesu voľby minulú jeseň. No na druhej strane sa s tým dá aj súhlasiť. Svojím spôsobom ide naozaj o charakter štátu. Alebo aspoň o charakter, akým sa v ňom vládne.
Priaznivci „reálnej politiky“ prízvukujú, že politika je predovšetkým boj rozličných záujmov. V poriadku, môže to tak byť. Lenže ak má byť tento boj v súlade s demokratickou a otvorenou spoločnosťou, musí ísť o záujmy, ktoré aspoň trochu korešpondujú so záujmami vrstiev spoločnosti. A tie by mali byť otvorene pomenované a obhajované.
Politika, ktorá sa „deje“ ako boj záujmov, o ktorých verejnosť nič nevie, alebo iba čosi hmlisto tuší, nie je demokratická ani otvorená. To je „politika“ mafiánskych gangov, ktoré majú navyše ešte tú drzosť vťahovať do nej celú verejnosť. Takže áno, voľby generálneho prokurátora sú o „charaktere nášho štátu“. Akurát, že nič lichotivého z toho pre náš štát nevyplýva.
Keď si strany tajne vypracúvajú menoslovy prípadnej rekonštruovanej vlády po odstúpení premiérky, konajú zo svojho hľadiska akiste „zodpovedne“. Lenže ak má v utorok ísť iba o to, či už ktosi v zákulisí usúdil, že nadišla tá „správna chvíľa“ zbaviť sa Ivety Radičovej, alebo či si ešte radšej počkajú do jesene, potom o prokurátora nejde ani náhodou. Ide o frašku, ktorou sa kryjú pokútne záujmy, o ktorých sa verejnosť nemá dozvedieť. To je pravý „charakter nášho štátu“. A našich vládcov zvlášť.