Cirkus pokračuje
Mediálne veštice, politickí proroci a vôbec, znalci všetkého, čo ešte len bude, mali raj doteraz.
Čosi nové sa konečne dozvieme aj my – bežní smrteľníci, ktorí sa snažia nepliesť si politológiu s výskumom paranormálnych javov.
Vláda najskôr nepadne. Nik zo zúčastnených to nechce. Teda, taký šéf Smeru by to určite prijal, lenže ten sa iba prizerá. Dnes sa totiž hrá koaličný poker… A keď aj nepadne vláda, padne Iveta Radičová? Nezdá sa. Aj keď, tu sú stávky až do poslednej chvíle otvorené.
Pondelková tlačovka Mikuláša Dzurindu na túto tému bola tak trochu ako z Knihy tajných jazykov. No napriek záhadnostiam, predseda nám odkázal aspoň toľko, že „poslanci a poslankyne SDKÚ pristúpia k tajnej voľbe generálneho prokurátora s pocitom zodpovednosti za pokračovanie reforiem vlády Ivety Radičovej“.
Takže v SDKÚ si pravdepodobne želajú, aby pokračovala Radičovej vláda. Alebo aspoň, aby pokračovali jej „reformy“ – nech už to znamená, čo chce. Inými slovami, vyzerá to tak, že SDKÚ sa dnes pričiní o nezvolenie generálneho prokurátora. Presne tak, pretože len ak bude ešte aj dnes večer Slovenská republika bez riadne zvoleného prokurátora, bude mať ešte stále na čele vlády riadne zvolenú premiérku. A ak by sa niekoľkým koaličným poslancom opäť „pošmykla ruka“ a zvolili by nového prokurátora, znamenalo by to zase vládu bez predsedníčky. No a poslanci so „šmykľavými“ rukami vďaka včerajším správam už dobre vedia, že vyšetrovanie podozrenia z kupčenia s hlasmi bolo zastavené… Je to zábavné? Ani veľmi nie.
Vládna koalícia nám otravuje život s problémom, ktorý sama skonštruovala, no s ktorým sama nevie pohnúť. Najprv sa išiel voliť nový generálny prokurátor. Bez konkrétneho mena, bez „tutovky“. Jednoducho preto, lebo tomu starému sa práve skončilo funkčné obdobie. Potom sa rozprúdila debata o tom, že dosluhujúci prokurátor nebol bohviečo. Najmä preto, lebo údajne aj jeho pričinením končili závažné podozrenia týkajúce sa politikov jedného aj druhého tábora, obrazne povedané, v smetnom koši. V poriadku, to je úplne legitímny argument proti niekoho kandidatúre. Navyše, proti svojmu znovuzvoleniu zapracoval ešte aj sám končiaci generálny, keď sa v odpovedi na kritiku začal ihneď verejne politicky profilovať. Čo je síce tiež celkom legitímne, no od vážneho kandidáta na šéfa prokuratúry nevhodné.
No dobre, ale kde je tá veľká dejinná zápletka? Ako je možné, že prešlo pol roka a vládna koalícia dosiaľ nedokázala prísť s protikandidátom, ktorého by potom aj väčšinou hlasov zvolila? Alebo ktorý by sa aspoň „takticky“ nevzdal kandidatúry štyri dni pred hlasovaním? A ako je možné, že s vlastným kandidátom prísť nedokázali, ale z toho druhého si spravili testovací objekt svojej vzájomnej koaličnej lojality?
Voľba generálneho prokurátora je jedna veľká hanba našej parlamentnej chasy. Spomeňte si na to, keď si budú dnes večer v televíznych správach potľapkávať po pleciach, ako dobre to sfúkli – a na mysli budú mať iba to, že cirkus pokračuje ďalej. Na veľkú radosť veštíc, prorokov a znalcov budúcnosti.