Čomu tlieskali?
Tak máme teda za sebou ďalšie kolo slovenského unikátu – tajného hlasovania parlamentu, v ktorom môžu dať poslanci vládnej koalície anonymne najavo, či chcú svoju predsedníčku vlády, alebo nie.
Navyše takého tajného, že pri ňom jeho účastníci robia všetko preto, aby bolo ich ostatným kolegom jasné, ako hlasovali. Jednoducho preto, pretože si navzájom nemôžu a nechcú veriť. A práve preto im bude milšie verejné hlasovanie – nie že by si potom azda navzájom veriť začali, to ani náhodou. Verejné hlasovanie bude pre nich lepšie preto, lebo si pri ňom budú navzájom takpovediac vidieť na prsty. Nuž v niektorých spolkoch sa to skrátka inak nedá…Ak toto celé nie je jedna nedôstojná fraška, potom už sotvačo.
Veľkolepé rečičky o práve voličov vedieť, ako kto hlasuje, si môžu nechať ako zábavné vsuvky na svoje silvestrovské večierky. Tomu, že by táto fraška, ktorou nás unavujú a otravujú už od minulej jesene, mala mať nebodaj ešte aj nejaký normálny leitmotív (napríklad voľbu generálneho prokurátora na najbližších sedem rokov), nemôžu veriť už hádam ani ich rodinní príslušníci.
Čomu po oznámení výsledku voľby vlastne tlieskali? Tomu, že – keď už sme teda pri tom – kandidát, ktorého odmietajú a kvôli ktorému bola premiérka ochotná opustiť funkciu, zostáva naďalej vo vysokom postavení na Generálnej prokuratúre a že tú zatiaľ vedie jeho niekdajší zástupca a podľa všetkého „jeho človek“? A to všetko iba z jedného jediného dôvodu: že totiž oni sami neboli dosiaľ schopní nájsť kandidáta, pri ktorého voľbe by si mohli navzájom dôverovať?
Alebo tomu, že tí niekoľkí neznámi z nich dnes odmietli kandidáta, za ktorého hlasovali na jeseň? Takže dnes už neplatia slová o judášoch, zradcoch, ba dokonca ľuďoch, ktorí sa nechali podplatiť? Dnes už je koalícia „ďaleko silnejšia a čestnejšia“ (ako si to dali včera na internet ľudia z SaS)? A prečo by mala byť?
Keby boli na jeseň „judáši“ podplatení, zostávali by predsa judášmi naďalej, akurát v konšpirácii. Pekne v strede „silnej a čestnej“ koalície. No a z druhej možnosti, že totiž tí, čo na jeseň hlasovali s opozíciou, skrátka len vyjadrili svoj názor, zasa vyplýva, že koalícia je možno dosť silná – na zastrašenie svojich členov.
Samozrejme, zostáva ešte jedna možnosť: že tí, ktorí na jeseň uvažovali o Dobroslavovi Trnkovi, o ňom už po jeho rôznych mediálnych výstupoch neuvažujú. Táto možnosť znie celkom normálne a prijateľne. Lenže my sa nedozvieme, či je aj pravdivá, pretože my sa nedozvieme, kto hlasoval na jeseň za Trnku. Prečo? Pretože v „silnej a čestnej“ koalícii sa nikto k takému zločinu priznať nemôže. Čo však o nej zasa čosi vypovedá…