Sľuby
Sľuby sa sľubujú, samosprávy sa zbytočne radujú. Spolu s presunom kompetencií na obce a mestá mali dostať aj časť štátneho majetku, ktorý sa nejakým spôsobom dotýka ich chodu. No napokon je všetko inak.
Vláda Ivety Radičovej, ktorá pôvodne tvrdila, že nebude privatizovať, dáva najnovšie samosprávam už druhú ranu pod pás. Najprv sa rozhodla sprivatizovať teplárne, pričom na mestá nepreviedla sľúbené percento akcií, a teraz prichádzajú na rad SAD-ky. Jedným z argumentov je aj to, že nie sú legislatívne podmienky, ktoré by mestá a obce nútili narábať so svojím majetkom zodpovedne a transparentne. Je to však chyba samospráv? Asi ťažko, keďže vytváranie legislatívy nie je v kompetencii samospráv, ale vlády. A tá ju nevytvorila.
Jednoduchšie je predsa rozpredať, čo sa dá. Čo tam po tom, aké dôsledky to bude mať pre občanov. Hlavne, že štát zarobí. A že občan, ktorý je jeho súčasťou, na to doplatí a v konečnom dôsledku to aj zaplatí, je jedno.
Železničnú dopravu už vláda obmedzila, teraz prichádza na rad predaj SAD-iek. Navyše štát už teraz tvrdí, že nemá páky na to, aby dokázal koordinovať železničnú dopravu s autobusovou, lebo v nej má menšinový podiel a po privatizácii nebude mať žiadny. Reči o harmonizácii a zabezpečení dopravnej obslužnosti teda zostanú len rečami. Tak ako sľuby zostali len sľubmi.