Výhybka
Nemecko sa rozhodlo, že od roku 2022 rozšíri zástup krajín, ktoré nevyužívajú energiu z jadra.
Pritom ešte v septembri minulého roka konzervatívno-liberálny kabinet odsúhlasil predĺženie životnosti atómových elektrární do roku 2037, čím zásadne revidoval rozhodnutie predchádzajúcej vlády, ktorá atómové elektrárne chcela zatvoriť v roku 2025. Čím sa dá vysvetliť názorový prerod, ktorým v uplynulých mesiacoch prešla nemecká kancelárka Angela Merkelová?
Možno za ním nájsť tri hlavné dôvody. Okrem katastrofy vo Fukušime je to najmä všeobecný odpor Nemcov k atómovej energii, ktorý sa odrazil v obrovskom neúspechu vládnych strán v krajinských voľbách.
Parlamentné voľby 2013 sa blížia a Merkelová si uvedomuje, že jej koaličný partner – liberáli – sa v nich možno nedostane ani do Bundestagu. Ak sa chce udržať pri moci, na obzore sa črtajú dve možnosti: veľká koalícia s SPD alebo koalícia so Zelenými. Týmto rozhodnutím zoberie vietor z plachiet čoraz populárnejším Zeleným.
Či medzi Rýnom a Odrou v priebehu jedenástich rokov dokážu nahradiť jadro alternatívnymi zdrojmi energie, si nikto netrúfa odhadnúť. Jedno je však isté – náklady na túto transformáciu budú nesmierne. Nemecké STOP atómovej energii bude mať obrovský dosah aj na okolité štáty, ktoré doteraz energiu odtiaľto dovážali a teraz ju budú vyvážať. O tom, že energia zdražie, niet pochýb.
V konečnom dôsledku, podobne ako po ropnej kríze, však môže takto včasne nastavená výhybka v energetike všetkých posunúť dopredu.