Keď chýba zodpovednosť
Slovenským súdom nedôverujú podľa prieskumu Európskej komisie až dve tretiny občanov. Situácia sa nezlepšuje napriek tomu, že pred niekoľkými rokmi prešlo súdnictvo rozsiahlou reformou. Z toho vyplýva, že meniť zákony nestačí, ak sa neberú na zodpovednosť aj tí, čo v súdnictve udávajú tón a za svoje prešľapy nenesú zodpovednosť.
Ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská a minister vnútra Daniel Lipšic majú pravdu, že zásadná zmena v justičnom systéme je potrebná, ale návrh, aby sa tak udialo na nátlak verejnej mienky a v referende, je scestný. Čo si o stave našej justície myslí verejnosť, je predsa známe už dávno, na to referendum netreba. Navyše, ako by pomohlo vyriešiť problémy súdnictva, tuší asi iba Lipšic, ktorý to navrhuje.
Nehovoriac o tom, že na Slovensku sme za posledné roky mali sedem referend, z toho bolo úspešné jedno, aj to len s odranými ušami. Výsledky neúspešného referenda neberie do úvahy nik.
Hodiť na ľudí, aby riešili za politikov problémy so sudcami a prokurátormi, je účelová hra. Tak ako spomínať v čase, keď sa volí generálny prokurátor, že na škandalóznej žúrke ôsmich právnikov bol ten a ten prokurátor zastupujúci generálneho prokurátora a iba všeobecne spomenúť šiestich nemenovaných sudcov.