Úspory zlým smerom
Niektoré domácnosti sú nútené šetriť zlým smerom. Aby mohli splatiť čoraz vyššie náklady na bývanie a energie, začali šetriť na potravinách.
Potvrdili to údaje o štruktúre výdavkov rodín od Štatistického úradu. Zrejme najmä rodiny, ktoré fungujú na princípe z ruky do úst, začali nakupovať menej potravín, respektíve hľadajú na pultoch to najlacnejšie.
Domácnosti robia v ťažkých časoch opatrenia, aby si zachovali aspoň akú-takú životnú úroveň. Nie je ich chybou, že robia, čo sa dá. Takéto šetrenie má však aj druhú stranu mince. Mastnejšie či príliš múčne jedlá na úkor mlieka, ovocia a zeleniny sa prejavia v budúcnosti na väčších zástupoch ľudí pred dverami už aj tak sa rúcajúceho zdravotníctva.
Spotrebiteľské správanie sa rodín má viaceré príčiny a podpríčiny. Ľudia najmä na východe krajiny pracujú za mzdy blízke minimu. Pri vysokej nezamestnanosti nemajú príliš na výber. Na druhej strane ceny potravín sa aj na východe správajú tak ako na celom svete. Pre vlaňajšiu neúrodu a pokrízové balíčky krajín je jedlo drahé. Za to, že výživa Slovákov ide nesprávnym smerom, však môže aj vláda.
Tá stavila na rýchle bolestivé ozdravovanie ekonomiky, aj keď analytici varovali, že z ekonomického (nie politického) hľadiska by bol lepší miernejší januárový úsporný balíček, pri ktorom by natoľko neutrpela domáca spotreba. Kabinet zároveň ušetril na dotáciách pre domácich farmárov, ktorí síce produkujú kvalitu, ale pri nerovných podmienkach sa nevedia cenou vyrovnať lacným potravinám z cudziny. Zároveň sa nič neudialo s tým, že domáci producenti musia na rozdiel od zahraničných dodržiavať prísne a nákladné normy.
Kabinet stavil na to, že rýchlo, aj keď bolestivo, naplní štátnu kasu a rozdávať bude ku koncu volebného obdobia. Pre ľudí sú však takéto skoky ťažké, navyše v časoch, keď ceny potravín lámu rekordy. Kompenzácia v podobe rozdávania múky či mierneho zvyšovania sociálnych dávok je zatiaľ slabou náplasťou.
Kritika niekedy nie celkom správnym smerom ide na obchodné reťazce. Samozrejme, že pokazené mäso sa na pultoch objavovať nemôže. Obchody však nie sú sociálne inštitúcie a logicky sa snažia obzerať po menej kvalitných výrobkoch, aby mohli v ťažkých časoch ponúkať čo najlacnejšie tovary. Všetky okolnosti totiž ľudí nútia pri nákupoch šetriť.
Reťazce pri tejto taktike prežijú. Horšie však na tom sú menšie predajne so sortimentom, ako sú odevy, obuv či nábytok. Ľudia s nižšími príjmami pri zdražovaní nemajú na to, aby investovali do nových postelí či kobercov. Sústredia sa na to, aby zaplatili účty za energie a vyhli sa tak ďalším problémom.
Na lepšie časy si ľudia, žiaľ, budú musieť počkať jeden až dva roky. Potom by podľa analytikov malo byť viac pracovných možností, azda aj lepšie platených.