Premárnené mesiace
Predstavitelia vládnej koalície po piatkovom až prekvapujúco ľahkom rozuzlení voľby generálneho prokurátora vystupujú pred televíznymi kamerami ako hrdinovia.
Napokon si aj v tajnom hlasovaní presadili svojho koňa. Nuž, pri absencii protikandidáta to nebolo až také zložité. Okamžite si však začali aj umývať ruky. Na rade sú vraj iné ústavné inštitúcie, aby sa pomery na Generálnej prokuratúre čím skôr znormalizovali.
Lenže kto tento celý chaos spôsobil, ak nie vládni politici? Zďaleka si neboli takí istí, ako sa dnes tvária. Veď do poslednej chvíle apelovali na svojich poslancov, že v prípade zlej voľby a následnej demisie Ivety Radičovej sa koalícia vôbec nemusí zachovať. Hádam to pochopia aj „zradcovia, ktorí by síce v premiérskom kresle radi videli sedieť niekoho iného, no určite sa im nechce prejsť do opozície…“
Osem mesiacov vládna koalícia márnila drahocenný čas a energiu, lustrovala vo vlastných radoch, jej činitelia sa navzájom upodozrievali, škriepili, vydierali sa, účelovo menili zákony. A teraz chcú, aby im zvečera do rána išiel po ruke prezident i Ústavný súd.
Skôr by sa mali ešte trocha podusiť v divokom guláši, ktorý si navarili. Aby konečne pochopili, že Slovensko v súčasnej komplikovanej situácii potrebuje čosi celkom iné ako takéto žabomyšie vojny. A čo iné? Stačí sa spýtať kohokoľvek na ulici. Odpovie na to omnoho reálnejšie ako väčšina slovenských politikov.