Je to riadna bieda
Nie je prekvapením, že sa strana Richarda Sulíka na eurovale "zasekla". Prekvapením skôr bude, ak Sulíkovi voliči prehliadnu, že keby SaS naozaj tak veľmi chcela, mohla euroval v koalícii vetovať, hoci aj za cenu vládnej krízy. Nuž ale "nechať sa prehlasovať" a zbierať popritom naďalej lacné body je príjemnejšie.
A keď už sme pri lacných bodoch, čo takto postoj Smeru? Od chvíle, keď jeho predstavitelia zasadli do opozičných lavíc, dožadujú sa, aby s nimi vládna koalícia konzultovala otázky presahujúce rámec domácej scény. A keď koalícia ústami Ivana Mikloša uzná, že Smer potrebuje pri schvaľovaní „európskej agendy“, podpredseda strany Peter Kažimír reaguje ako nefalšovaný provinčný potrimiskár.
V Smere by sa mali rozhodnúť, čo vlastne chcú. Ak chcú dokázať, že ich postoje k Európskej únii a eurozóne sú diktované tým, čo považujú za záujmy Slovenska, majú na to ideálnu príležitosť. No ak chcú dokázať iba to, že u nás naozaj neexistuje politická sila, ktorá by nepodriaďovala aj tie najglobálnejšie záležitosti žabomyším straníckym vojnám, potom budú s Kažimírom vláde viťúzsky odkazovať: „Ak chcú našu podporu, tak musia ísť pekne na kolená a poprosiť.“
Naša neúčasť pri spoločných akciách eurozóny by nás poškodila. Znížil by sa náš kredit a oslabili by sa naše pozície pri príprave úniového rozpočtu, ktorý ešte stále potrebujeme my oveľa viac ako Nemci či Francúzi. Nehovoriac o tom, že nemôžeme tušiť, či nejakú urgentnú pomoc v budúcnosti tiež nebudeme potrebovať. Na tom sa máločo zmení, či už budú kroky na záchranu eurozóny úspešné, alebo nie. Ak budú úspešné bez nás, dajú nám to pocítiť. Ak budú bez nás neúspešné, nevyhneme sa obvineniam, že rozklad jedného európskeho projektu sa začal aj populistickým strečkovaním Slovenska a jeho politických elít.
Ak si myslíme, že postoj SaS má potenciál takto nám uškodiť, potom si tiež povedzme, že sulíkovci uvádzajú aspoň argumenty týkajúce sa únie či eurozóny. Nemusíme s nimi súhlasiť, ale právo na ne majú. Lenže keby sa v Smere rozhodli „trucovať“ iba na základe svojho vzťahu k vláde či vládnym stranám, bola by to iná káva.
Žiadna politická strana nemá mandát na to, aby poškodzovala naše záujmy v zahraničí. Strana, ktorá si frajersky myslí, že ich nepoškodzuje, alebo je jej to jedno, je hlúpa. No strana, ktorá tvrdí, že o takej hrozbe vie, napriek tomu sa ňou vyhráža – iba preto, aby sa chvíľu cítila na koni – je číro zlomyseľná.
Áno, všetky strany u nás sa takto navzájom správajú. Žiaľ. Lenže to nie je ospravedlnenka pre žiadnu z nich. Áno, vždy, keď vláda potrebuje opozíciu, musí s ňou rokovať a často aj „obchodovať“. Okrem toho ešte stále ide aj o vyšší záujem. Ak sú náhodou v Smere presvedčení, že teatrálnym ponížením Mikloša a spol. urobia (aj) pre svojich voličov viac, ako keby jednoducho dostáli svojim vlastným slovám o záujmoch Slovenska, potom je to riadna bieda.