Do hrobu
Zamestnanca istého nemeckého úradu práce nesmierne pobavila požiadavka jedného klienta, ktorý si chcel nájsť prácu. "Vy máte 65 rokov a myslíte si, že si ešte nájdete miesto?" Smial sa dotyčný úradník.
Tento príbeh presne vystihuje podstatu dnešných debát o zamestnávaní dôchodcov na Slovensku a stanovení veku odchodu do penzie. Ten sa posúva smerom nahor, pretože je málo mladých, aby bolo na dôchodky. Lenže zároveň prekáža, ak ľudia pracujú aj v dôchodku. Pretože berú robotu mladým.
Ešte že máme v parlamente exministra práce Ľudovíta Kaníka, ktorý vie, ako na to. Podľa jeho návrhu by sa zamestnávateľom malo uľahčiť prepúšťanie ľudí nad 65 rokov. Čo to konkrétne bude znamenať, sa ešte nevie, no dá sa tušiť, že pôjde o to, aby pripravované masové prepúšťanie v štátnej a verejnej správa bolo čo najmenej nákladné.
Aspoň, že dnešní štyridsiatnici už z niečoho podobné nemusia mať strach. Od roku 2024 sa má dôchodkový vek začať posúvať smerom nahor, a tak práca po šesťdesiatpäťke nebude možnosťou, ale nutnosťou.
Zostáva len veriť, že sa tak bude diať „v závislosti od vývoja stredného veku dožitia“. Lebo aj premiérka Radičová vo februári priznala, že „očakávaná dĺžka života na Slovensku je jedna z najnižších v Európe. Nemôžem predsa prijať zákon, podľa ktorého Slováci budú robiť až do smrti“.
V opačnom prípade by sa staré heslo: „Ako budeme dnes pracovať, tak budete zajtra žiť“, mohlo zameniť za: „Ako dlho budeme žiť, tak dlho budeme pracovať.“