Zlé a horšie
Situácia okolo platov ústavných činiteľov je ukážkou toho, ako za "priaznivých" okolností existujú len zlé a horšie riešenia.
Na jednej strane je evidentné, ako si poslanci Smeru, ktorí sa obrátili na Ústavný súd, snažia vyrábať zo sudcov svojich spojencov (pretože o platy v justícii tu ide predovšetkým). Evidentné a málo obhájiteľné. Sú čudné pomery, v ktorých by mala mať nejaká skupina ľudí ústavne zaručené právo na nedotknuteľné zárobky. Zárobky, ktoré aj po znížení zostávajú niekoľkonásobne väčšie, než aké má drvivá väčšina ich spoluobčanov, ktorá sa im na ne skladá. A to všetko v čase, keď tá väčšina spoluobčanov trpí následkami krízy, nezamestnanosti, rastu cien a všeobecného škrtania výdavkov.
Bude však dobrým riešením, ak sa platy (kohokoľvek, nielen sudcov, poslancov či prokurátorov) začnú stávať predmetom referenda, ako o tom v prípade ústavných činiteľov nahlas uvažuje premiérka Iveta Radičová? Alebo inak: poznáte na Slovensku „krajšiu“ tému na vybičovanie populistických nálad, než akou je návrh okresať niekomu príjmy? A to populizmus ešte nie je tým najväčším problémom.
Celé roky diskutujeme o tom, ako sa u nás zneužíva inštitút referenda v politickom boji. Ako je ospevovaná „priama demokracia“ našim politikom dobrá väčšinou akurát na to, aby využili referendovú kampaň na mobilizáciu svojich straníckych šíkov.
Na tom nič nemení a nezmení, či sa iniciátori takýchto referend budú volať Ján Ľupták, Robert Fico, Richard Sulík, alebo Iveta Radičová. Alebo Daniel Lipšic, ktorý začal plebiscit ako spôsob riešenia pomerov v súdnictve naznačovať prvý. Referendum u nás na 99 percent neslúži občanom, ale politickým stranám. Ako takmer všetko v našom štáte…
Áno, vo svete, ktorý sa okrem fiškálskych hier o slovíčka a paragrafy chce riadiť ešte aj akým-takým povedomím o tom, čo je normálne, morálne alebo aspoň logické, je smiešne tvrdiť, že zníženie vysoko nadpriemerných platov o niekoľko percent bolo „porušením princípu materiálneho právneho štátu“. Či dokonca „ohrozením nezávislosti súdnej moci“ – ako to robia tí, čo novelu zákona o platoch ústavných činiteľov napadli. Nuž ale domnienka, že justíciu nejako „porieši“ všeľudové hlasovanie, až príliš zaváňa „revolučnou spravodlivosťou“ na to, aby sme ju len tak prijali. Môže sa nám to škaredo vypomstiť.
Je síce pekné, že podobné referendum mali Íri, lenže my sme na Slovensku. U nás sú súdnictvo a prokuratúra celkom otvorene predmetom politického boja. Vláda, opozícia i justícia si pritom môžu pekne navzájom podať ruky.
„Radičovej referendum“ by vôbec nebolo o kríze a šetrení. Bolo by o Radičovej, Ficovi, Žitňanskej, Harabinovi a Lipšicovi. A to sú tie „priaznivé“ okolnosti, ktoré pred nás stavajú len zlé a horšie možnosti.