Vztýčený prostredník
To by tak bolo, aby nás vládna koalícia aspoň raz mesačne neobťažovala svojimi komunikačnými problémami a večnou otázkou „dôvery v koalícii“. Tentoraz si SaS s KDH vyhadzujú na oči, kto z nich kedy v parlamente hlasoval vedno s opozíciou. Čo sa v našej, údajne demokratickej politike odjakživa pokladá za hriech porovnateľný azda len s matkovraždou.
Keby bolo štvrtkové nehlasovanie siedmich poslancov SaS za zákon, ktorý predkladal Ján Figeľ, naozaj iba omylom, nevydávali by po ňom rozporné vyhlásenia. Keby išlo o víťazstvo ich „vedomia a svedomia“ nad poslušnosťou, nemohli by mať problém hovoriť o tom jasne a bez vytáčok. No a keby išlo o to, že Figeľov zákon bol zlý, potom je zasa záhadou, prečo neprekážal ministrom za SaS vo vláde ani dvom tretinám poslancov za SaS, ktorí zaň v parlamente hlasovali.
Najbližšie k pravde bude preto vysvetlenie, že tí siedmi jednoducho ukázali KDH vztýčený prostredník. Prečo?
Strany, ktoré v jedných voľbách rozvíria vody, aby v nasledujúcich voľbách už len ticho klesli pod hladinu, nie sú u nás novinkou. Počnúc legendárnym ZRS, cez SOP až po ANO sa mohli líšiť ideologicky, no v iných črtách si boli tieto strany veľmi podobné. Vždy sa to začalo rýchlovýťahom predsedu do nejakej štátnej funkcie, pokračovalo postupným umenšovaním strany a jej agendy a končilo sa to rozpadom, odchodom niektorých predstaviteľov do „veľkých“ strán a iných do zabudnutia.
Rýchlovýťah pre Richarda Sulíka je už rok realitou. Teraz sa SaS ocitá v druhej etape: vo fáze umenšovania. Ekonomická agenda sa im rozplýva v neprehľadnej húštine šesťkoaličných hádok. Ľudskoprávnu agendu im zasa potápajú kresťanskí demokrati (keď na to príde, aj s opozíciou). A preferencie klesajú…
Potopenie vládneho, ale z hľadiska SaS najmä Figeľovho návrhu zákona je výrazom vzdoru SaS proti osudu, aký postretol ich predchodcov. SaS ešte stále verí, že do ďalších volieb vstúpi ako strana, s ktorou sa musí rátať. A keďže Sulíkovým najväčším problémom nie je opozícia, ale jeho partneri, jeho strana to musí robiť práve na ich úkor.
V takom boji je potom celkom podružné, či SaS hlasovala „za čierne stavby“, ako to hneď začalo tvrdiť KDH, alebo či Figeľov zákon nebol náhodou naozaj nafigu. Nemá preto cenu vzrušovať sa nad „vecnou“ stránkou ich štvrtkového postoja. Figeľov návrh prejde inokedy – ale inokedy zasa bude musieť pustiť KDH niečo sulíkovcom…
Sulík s Figeľom sa budú chvíľu hádať, kto komu potopil viac návrhov a ktoré z nich boli dôležitejšie. No keďže striktnejšie pravidlá fungovania koalície už vymyslieť nedokážu, zostanú pri nich. A zostanú aj pri ich porušovaní. Vždy, keď si v tej či onej strane spočítajú, že pre nich bude výhodnejší hnev koaličných partnerov ako odlev voličov pre to, že ich agenda sa stáva neviditeľnou.