Vzorný vlády syn
Čo myslíte, bude zdravotná starostlivosť kvalitnejšia, keď sa stane menej dostupnou?
Mnohí si asi pomyslia, čo je to za hlúpu otázku. Je jasné, že dostupnosť je základným predpokladom na to, aby mohla byť akákoľvek, nielen zdravotnícka pomoc, aj kvalitná: topiacemu sa je predsa nanič, keď sa najbližší plavčík – a môže to byť hoci aj svetový borec – nachádza na celkom inom kúpalisku v celkom inom meste…
Omyl. Naša logika neplatí. Ministerstvo zdravotníctva, ruka v ruke s najväčšou poisťovňou, razí logiku celkom inú. Tieto cnostné inštitúcie sú podľa všetkého presvedčené, že naším národným športom je vymýšľanie si chorôb.
Áno, podľa nich sme najskôr národom hypochondrov. Nudí vás dnešný program v televízii? Poďho na gynekológiu do Partizánskeho! Prekazilo vám zlé počasie plánovaný výlet do prírody? Nevadí, náladu vám dozaista vylepší vyšetrenie na pľúcnom v Považskej Bystrici. No a keď už naozaj neviete, čo od dobroty, zájdite do Bojníc na onkológiu. Oni vám tam už určite niečo nájdu. Veď predsa, ako dobre vedia múdri úradníci na ministerstve a šikovní cifršpióni v poisťovni, slovenskí pacienti zo všetkého najradšej obiehajú po vyšetreniach či polihujú v našich skvele vybavených komfortných nemocniciach. A spolu so slovenskými lekármi a sestrami sa až trasú od nedočkavosti, aby mohli len tak, pre nič za nič, zo systému vysávať drahocenné finančné prostriedky.
A tak minister zdravotníctva Ivan Uhliarik, vzorný syn „vlády rozpočtovej zodpovednosti“, pokojne nechá Všeobecnú zdravotnú poisťovňu pokračovať v škrtaní lôžok a celých oddelení v nemocniciach po celom Slovensku. Bez ohľadu na názory odborníkov aj verejnosti. On sám sa radšej ide rekreovať, než aby musel napríklad počúvať ponosy niekoľkých stoviek hypochondrov z hornej Nitry, ktorí prišli v pondelok protestovať pred budovu jeho úradu v hlavnom meste.
Čo na tom, že sa nerušia len ľudoprázdne, ale aj celkom normálne vyťažené oddelenia? Čo na tom, že rušenie lôžok nemocniciam ekonomicky nijako nepomôže (polepšia si len poisťovne, ktoré ich nemocniciam nebudú musieť preplácať), takže reči o šetrení sú v tomto prípade pre samotných zdravotníkov iba bluf? Čo na tom, že za svoje peniaze dostávame my všetci stále menej a menej?
Naše zdravotníctvo sa stane svetovým asi vtedy, keď bude na jednu nemocnicu pripadať sto pobočiek zdravotných poisťovní. A päťdesiat pobočiek farmaceutických firiem. To len bude tá pravá rozpočtová zodpovednosť! Rušiť niečo, čo nedokážem zlepšiť, je recept, ktorý zvládne každý trubiroh. Len to, prepánajána, nenazývajme pokrokom.