Pointa populizmu
Predstavy trojice SaS, SNS a OKS (kto by bol pred rokom povedal, že aj takéto spojenectvá sú možné?) o tom, ako Národná rada okliešti mandát slovenskej vlády na rokovania eurozóny o Grécku a dlhovej kríze, boli odsúdené na neúspech od samého začiatku.
Lenže o to tu ani nešlo. Išlo tu skôr o to, čo inokedy vládne strany s takou chuťou vyhadzujú na oči opozícii: vynútiť si v parlamente priestor na slobodné vyrozprávanie sa. Alebo, ak chcete, vykecanie sa.
Veru, rovnako ako chronický vyvolávač mimoriadnych schôdzí Robert Fico aj trio Richard Sulík – Ján Slota – Peter Zajac muselo vopred veľmi dobre vedieť, že ak je vláda proti, proti bude aj väčšina vládnych poslancov. A známy im bol aj postoj Smeru, ktorý sa nezúčastnene (ale zato s radosťou) prizerá, ako si koaličné strany navzájom vybíjajú karty z rúk. Takže ich priaznivci si budú musieť vybrať: ak je populizmus to, čo s obľubou predvádza Fico, čo je potom to, čo predvádzajú oni?
Žiaľ, téma Grécka sa jednou populistickou rozpravou pre nás neskončí. O osude eurozóny ešte nie je zďaleka rozhodnuté. Hoci vláda v Aténach stihla v medzičase (medzitým, ako Sulík so Slotom zavelili do útoku a tým, ako náš parlament stihol ich nápad prerokovať) splniť podmienky na pokračovanie v pôžičkovom režime, problémy pokračujú tiež.
Najnovšie olej do ohňa prilievajú veľké ratingové agentúry. Tie vyhlásili, že aj nemecko-francúzsky plán na zapojenie súkromného sektora do ďalšej pomoci výmenou čoskoro splatných gréckych dlhopisov za nové s dlhšou splatnosťou budú považovať za platobnú neschopnosť Grécka. Inými slovami, za stav, ktorý by mohol vyvolať neriadený bankrot – čiže presne to, čo chcú lídri eurozóny (a aj náš minister financií Ivan Mikloš) dlhopisovým manévrom odvrátiť.
Môžeme si stokrát povedať, že agentúry, ktoré ešte aj do posledných chvíľ pred pádom Lehman Brothers vydávali najvyššie, AAA ratingy pre totálne bezcenné „produkty“, rozhodne nie sú tými najpovolanejšími inštitúciami, aby určovali osud stámiliónov Európanov. Lenže rozhodujúce nebude to, čo si na základe nedávnych skúseností o profesionalite a nepoškvrnených úmysloch napríklad Standard & Poor's myslia bežní Európania a ich lídri. Rozhodujúce bude, ako sa zachová súkromný sektor, ktorý tieto agentúry od pomoci nepriamo odrádzajú.
Ako sa to týka jednej rozpravy v našom parlamente? Najhoršie je práve to, že nijako. V našom priestore sa už dávnejšie podarilo presunúť diskusiu o eurozóne a Grécku do roviny vyhradenej pre mýty, legendy, polopravdy a lži. V tejto rovine sú vraj bohatiermi a záchrancami našich peňazí tí, ktorí by najradšej celkom bezstarostne riskovali kolaps eurozóny…
Pointa populizmu nie je v tom, že politik – populista hovorí iba také veci, ktoré chcú od neho ľudia počuť. Skutočná pointa nastáva vtedy, keď populista dokáže, aby mu ľudia nadšene tlieskali za to, ako ich pekne vedie do marazmu.