Zlaté dovolenky
Pochopiteľne, že opozičného lídra rozzúrilo, keď sa dozvedel o rozhodnutí koalície presunúť poslanecké návrhy zákonov v parlamente až na september a v rámci terajšej schôdze prerokovať už len tie vládne. Spôsob, akým koalícia tento ťah odôvodnila, je naozaj trápny. Otázka znie, či by pre nás nebolo náhodou lepšie, keby sa poslanci čím skôr rozišli na dovolenky a aspoň na šesť či sedem týždňov by bol od nich pokoj.
Samozrejme, je čudné, keď teleso bez akýchkoľvek ústavných právomocí (Koaličná rada) rozhoduje o tom, kedy bude a kedy nebude rokovať parlament. A určuje i to, o čom má a o čom nemá zákonodarný zbor rokovať. Lenže zakázať sa jej to nedá.
Keďže Koaličnú radu tvoria šéfovia vládnych strán, technicky nie je rozdiel v tom, či sa rituálne stretávajú na straníckej pôde a svoj krúžok vydávajú za nejaký samostatný politický útvar, alebo či by sa zasadali cez prestávky v parlamentných kuloároch. To, že dávajú prednosť rituálom a obradom, iba svedčí o ich snahe navzájom sa kontrolovať.
To, že vládni poslanci poslušne pracujú podľa partajných inštrukcií, je zasa priznanie reality: žijeme predsa v partokracii. Politika sa tu nerobí osobnými iniciatívami, ale zákulisným „hľadaním politickej vôle“. A ideálny poslanec v takomto systéme nie je pánom nad ministrami, no poslušný čakateľ na nejaké to kresielko v exekutíve.
Mimochodom, burácajúci opozičný líder by sa mal pri tejto príležitosti radšej chytiť za nos. Nie je totiž známe, že by za jeho vlády panovali výnimočne odlišné pomery.
Príslovečného „bežného človeka“ musí rozčúliť skôr to odôvodnenie: poslanci síce mali na predprázdninovú schôdzu času dosť, ale nestihli to, chudáci. A dovolenky sú už naplánované.
Veď hej, dovolenka je dôležitá. Treba si však ujasniť, či našich zástupcov platíme za presedený čas, alebo za výkon. Lebo ak za výkon – a mnohí z nich sa tak radi tvária – potom pardon. Keby vám murár s natrčenou dlaňou oznámil, že síce nestihol dokončiť objednanú prácu, ale od budúceho týždňa má dovolenku, a teda dovidenia v septembri, asi by si v tej chvíli vzala dovolenku aj vaša peňaženka… Nuž ale tak to chodí. Čo sa jedným vyčíta ako lenivosť a darebnosť, to druhým prechádza ako obdivuhodný životný štýl.
Tu však prichádzame k pointe. Naozaj by nám malo byť tak veľmi ľúto, ak by poslanci odložili nejaké body programu až do septembra? Áno, medzi tými bodmi je napríklad imunita (po koľký raz?) alebo Mečiarove amnestie. Ťažko hovoriť za všetkých, ale hádam už len tie dva mesiace dáko vydržíme, keď sme vydržali trinásť či koľko rokov, nie? Tým skôr, keď je dosť možné, že budeme musieť „držať“ ďalej, aj po septembri.
No a čo sa podaktorých iných návrhov týka (Ľudovít Kaník za všetkých), pri nich by si mohol parlament vziať dovolenku hoci navždy. Nie, nie. Nech len idú na dovolenky. Aj my si predsa musíme oddýchnuť. Od nich.