Služobníci ľudu
Takmer každý rok sa poslanci srdia, že v lete musia sedieť v parlamente dlhšie, ako si naplánovali. Pravda, s výnimkou takých ako Ján Slota. Ten rovno vyhlásil, že schôdza-neschôdza, odchádza do svojho kráľovstva v Chorvátsku.
Väčšina však predsa len ostane, hoci sa pritom tvári, že tie dva-tri dni navyše strávené na bratislavskom Vodnom vrchu sú priam krvopotnou obetou. Nič to, že po nej ich čaká šesť týždňov voľna.
Práca zákonodarcu sa síce nedá zúžiť iba na zrátanie rokovacích dní v pléne a vo výboroch, ale napriek tomu nevyzerajú, že by boli z práce celí strhaní. Je nehorázne, ako často by potrebovali pripomínať, že sú veľmi dobre platení, najmä v porovnaní s množstvom bežných ľudí, ktorí sa im vo forme daní na tie platy skladajú. A že teda majú aj akési morálne povinnosti. Otázka je, koľkým z nich to ešte niečo hovorí.
Napokon toľko roboty si spolu s vládou sami navalili. Veď v uplynulých mesiacoch boli aj také schôdze, ktoré sa končili skôr, lebo už nebolo čo riešiť, alebo sa utápali v zbytočných žabomyších vojnách.
Druhá vec je, ako sa programu júlového zasadania zhostil hlavný manažér Národnej rady, jej predseda Richard Sulík. Ani po roku ešte nezískal aký-taký odhad, koľko návrhov zákonov stihne parlament za desať dní prerokovať. Lenže komu niet pomoci…