Eutanázia
Program STV v uplynulých mesiacoch by sa dal zhrnúť dvoma slovami: reprízy repríz. Pokles sledovanosti je preto zákonitý, aj keď nové vedenie si pred realitou na chvíľu pokúšalo zakryť oči. Darilo sa mu to, kým sa nevrátilo k peoplemetrom.
Fakt, že Jednotka „dosiahla“ 2-percentnú sledovanosť v hlavnom vysielacom čase, sa nedá zvaliť ani na rozpočtové provizórium, ani na predchádzajúce vedenie.
Machaj a Zemková svoju úlohu záchrancov verejnoprávnej televízie nezvládajú, a tak STV vyzerá skôr ako pacient udržiavaný v umelej kóme. Vegetatívne funkcie televízneho organizmu v Mlynskej doline zostali zatiaľ zachované, televízii sa darí vyprázdňovať obsahovo i personálne, no nič viac. K asistovanej eutanázii tak zostáva iba krôčik.
O tom, že nejde len o plané úvahy, svedčia aj slová predsedu Rady RTVS Miroslava Kollára, ktorý hovorí, že ak sa nepodarí zvrátiť súčasný negatívny vývoj, tak sa môže otvoriť diskusia „o relevantnosti takéhoto vysielania verejnej služby a o legitimite jeho existencie a financovania“.
Dr. Zemková by sa asi mala zamyslieť, o čo jej vlastne ako šéfke verejnoprávneho média ide. Ale možno by jej ani neprekážalo, ak sa na ňu raz bude spomínať ako na Dr. Smrť, ktorá asistovala pri exite STV. Možno aj v tomto kontexte treba vnímať návrh ministra kultúry Daniela Krajcera na zvýšenie mzdy pre generálnu riaditeľku zo štvornásobku na sedemnásobok. Alebo ide iba o zlý žart.