Elixír do penzie
Akoby kdesi v čiernej kuchyni na stredovekom hrade v utajení pred opozíciou i sociálnymi partnermi varia dvaja ministri záhadný elixír. Pre budúcich dôchodcov.
Jozef Mihál a Ivan Mikloš striedavo hádžu do začmudeného kotla rozličné ingrediencie. Zvýšenie penzijného veku postupne až na 65 rokov, zatiaľ. Stanovenie hornej hranice priznaného dôchodku, ani euro navyše. Koniec švajčiarskeho mechanizmu jeho zvyšovania, valorizovať sa bude iba pomocou tzv. dôchodcovskej inflácie, bez ohľadu na rast priemerných platov…
Doplatiť by na to mali súčasní päťdesiatnici a starší štyridsiatnici, ktorí sa už „nestihli“ prihlásiť do druhého piliera dôchodkového sporenia, lebo to pre nich nebolo výhodné. A zúfať môžu najmä tí, čo do tohto systému odvádzajú najviac peňazí. Teda už pracujú dlhé roky a zaslúžene dostávajú slušné mzdy. To aby si už teraz odkladali do štrimfle na horšie časy, ako im to odporúčajú z rezortu práce a sociálnych vecí.
Dvaja čarodejníci sa len nevedia dohodnúť, ako zmeniť výpočet starobnej penzie. Podľa priemerného veku dožitia slovenskej populácie alebo v závislosti od podielu aktívne pracujúcich a dôchodcov? Tí – či už pracovali a pracujú ako včeličky, alebo zaháľali – to na staré kolená už nezmenia.
Obom ministrom však ide o to, aby čo najviac ušetrili. Ako to už býva, na tých, čo sa nedokážu organizovane brániť. Z tohto elixíru totiž zázračný nápoj s oživujúcim účinkom nikdy nebude.