Nadmieru štedrý štát
Zatiaľ len bežní občania na vlastných vreckách pociťujú, čo to znamená, keď štát šetrí na výdavkoch. Politických nominantov dosadených do vysokých funkcií na ministerstvách a rôznych štátnych úradoch, ale aj bežných štátnych úradníkov, najmä však tých, ktorých si tam súčasné vládne strany nanominovali, sa šetrenie štátu nijako nedotklo. Hoci sú do štátnej služby zaradení iba dočasne a menia sa po každej výmene vlády, o štedré odmeny neprídu. Zatiahnuť ich musia, ako vždy, občania zo svojich daní.
Čo na tom, že v zdravotníctve už nefunguje takmer nič. Pacient, napriek tomu, že odvádza zdravotné odvody, si bude musieť pomaly priplatiť už aj za to, že v nemocnici či ambulancii dýcha. Spýtal sa už niekto z kompetentných, kedy videli učitelia naposledy odmeny alebo ako sa profesionálnym vojakom alebo radovým policajtom pozdáva, že ich šéfstvo tam hore berie mnohotísícové odmeny párkrát do roka a oni dostanú dvadsať eur na zapchatie úst?
Radičovej vláda išla do parlamentných volieb s tým, že bude iná ako tá Ficova a k jej najčastejšie používaným slovám patria transparentnosť a šetrenie výdavkov štátu. No jedno sú slová a druhé realita. Napokon keď je prichytená na hruškách, argumentuje, že predchádzajúca garnitúra dávala svojim ešte viac. A niektoré ministerstvá sú také transparentné, až odmietajú uviesť, koľko peňazí na odmeny rozdali. Pritom sa odvolávajú na ochranu osobných údajov.
Zdá sa, že reforma v štátnej správe prebehla iba naoko. Tie stovky úradníkov, ktorých prepustili, boli zväčša len tabuľkové miesta, ale nie reálni ľudia. Inak by ministerstvá, ktoré tvrdia, že šetria na všetkom, najmä na mzdách, nemohli rozdávať také odmeny ako v priebehu posledného roka.
Bežní pracujúci môžu o pravidelných odmenách, aké sú v štátnej správe, iba snívať. Takisto aj bežní úradníci. Ak už ministerstvá priznajú odmeny, urobia tak celoplošne ukrývajúc sa za čísla, ktoré nehovoria v skutočnosti nič. Priznajú len celkovú sumu, ktorú rozdelili medzi toľko a toľko úradníkov. To, že sa radoví zamestnanci často dočkajú iba percenta z tisícok eur, čo dostávajú politickí nominanti, inštitúcie zatajujú. Vedia prečo.
Našich politikov to však, zdá sa, netrápi. Inak by sa nemohlo stať, že viaceré ministerstvá udelili svojim úradníkom už po troch mesiacoch od nástupu mastné odmeny. A neskôr ešte dvakrát. To je zrejme celosvetová rarita možná len na Slovensku. Majiteľ súkromnej firmy sa po troch mesiacoch akurát rozhodne, či si zamestnanca ponechá. V štátnej firme dostane úradník nielen zmluvu, ale ešte aj odmenu. Za to, že pracoval.
Vláda Ivety Radičovej sa správa podľa hesla „z cudzieho krv netečie“. Však nerozdávajú svoje peniaze, ale peniaze nás všetkých. Len nie všetkým, čo sa na to, aby mohol štát fungovať, skladajú. Iba niektorým vybraným. Tým s tým správnym politickým dresom.