Keď odmeňuje štát
Ešte pred mesiacom viaceré ministerstvá akékoľvek úvahy o vyplácaní polročných odmien svojim zamestnancom striktne odmietali.
Podľa zistení denníka Pravda však na ich súkromné kontá putovalo za prvý polrok tohto roka minimálne 2,7 milióna eur. To, že sa odmeny prestali vyplácať celoplošne a v súčasnosti sa udeľujú len jednorazovo a individuálne „za mimoriadne plnenie pracovných povinností“, na veci nič nemení.
Podstatné je, že šéfovia rezortov nadeľujú odmeny zo štátneho v čase, keď bežným ľuďom dookola opakujú, aké je nevyhnutné šetriť. Vyplácanie odmien „svojim ľuďom“ len tak mirnix-dirnix z peňazí daňových poplatníkov nie je nič iné ako mrhanie prostriedkov občanov a skúška ich trpezlivosti. Ešteže tej majú Slováci aj na rozdávanie.
Kým sedia politici v opozičných laviciach, vtedy radi vykrikujú, aké nemorálne je vyplácanie mimoriadnych odmien ministerským úradníkom. No keď sa dostanú k moci, správajú sa presne tak ako ich predchodcovia. Na tejto praxi sa za celé porevolučné obdobie nezmenilo nič. A ak niekto pred rokom náhodou uveril slovám o zmene politickej kultúry, pravdepodobne už vytriezvel. Keďže štát je u nás stále vnímaný ako korisť, nič sa nemení.
Argument, že platy úradníkov v tarifných triedach štátnej správy nie sú ničím výnimočným, a preto si nejaké extra peniaze zaslúžia, veľmi neobstojí. Ani tabuľkové platy iných štátnych zamestnancov – či už ide o učiteľov, policajtov, alebo hasičov – nie sú žiadne terno a svoje povolania vykonávajú bez toho, že by im boli vyplácané takéto príplatky.
Konanie elity má vplyv na to, ako sa správa aj zvyšok spoločnosti. Politická i ekonomická moc vtláča širokej verejnosti svoj punc, formuje aj deformuje jej postoje a názory. Ak si v prípade vyplácania odmien na jednotlivých ministerstvách kompetentní myslia, že čo je dovolené bohom, nie je dovolené volom, veľmi sa mýlia.
Ľudia si v takom prípade s pocitom zadosťučinenia nájdu vždy cestičku, ako systém oklamať, a keď to „tamtí hore“ robia vo veľkom, prečo by to oni nemohli robiť aspoň v malom. A keď už nie finančne, tak aspoň tým, že sa v práci príliš nepretrhnú.
Čím väčšia je disproporcia medzi deklarovanými postojmi a skutkami politických elít, tým väčšia je i frustrácia voličov. To vedie k ich apatii a strate záujmu o kontrolu vládnej moci. Ľudia si začnú vytvárať vlastné pravidlá hry, lebo vedia, že tie oficiálne neplatia. Zaujať ich dokážu len silné reči populistov. Ak toto nevie vláda, určite to vie Matovič.