Rotácia kádrov
Odvtedy ako sa Mikuláš Dzurinda vzdal volebného líderstva SDKÚ v prospech Ivety Radičovej, vystupuje na verejnosti málokedy.
O rozhodnutiach Koaličnej rady necháva zväčša hovoriť iných. A ako minister zahraničných vecí veľa cestuje po svete, takže doma ho takmer nevidno.
Netreba sa však dať oklamať prvým dojmom. Potichu to rozkrútil aj na Slovensku. Presnejšie na svojom úrade. Nestiahol iba veľvyslancov, medzi ktorými boli aj jeho bývalí politickí rivali. Keď vlani vláda slávnostne deklarovala úsporné opatrenia v štátnej správe, nekompromisne sa rozlúčil s 36 zamestnancami. Taký rázny rez ministerstvo od svojho vzniku nezažilo. Koľko peňazí pre štátnu pokladnicu zachránil jeho šéf, keď spočítame všetky odstupné? A keď potom prijal dobrú polstovku nových ľudí?
Podľa vedenia rezortu všetko prebehlo štandardne v rámci „rotácie zamestnancov medzi ústredím a zahraničím“. A ako inak – v súlade so zákonom o štátnej službe. Priam božský súlad medzi slovenskou legislatívou a SDKÚ, keď medzi prišelcami je množstvo členov Dzurindovej strany alebo inak na ňu napojených osôb.
Teraz si tam žijú ako jedna veľká rodina. Veď modrá je dobrá. Ale čo ak raz bude letieť zelená či oranžová? To sa vždy po voľbách premaľuje fasáda? Práve minister zahraničných vecí by mal vedieť, ako dlho trvá, kým si mladý štát vytvorí profesionálnu diplomatickú službu.