Poľný lazaret, s.r.o.
Pre Slovensko je príznačné, že z našich slovníkov sa už dávno vytratilo slovo konsenzus. Pohybujeme sa v rovine extrémov - názor, že v každom, aj tom najmenšom mestečku treba mať nemocnicu je rovnako scestný ako ten, že všetko vyrieši neviditeľná ruka trhu.
Zrušenie koncovej minimálnej siete nemocníc, ktoré schválila vláda, by malo údajne viesť k lepšej dostupnosti a k vyššej kvalite zdravotnej starostlivosti.
Omyl. Táto zmena so sebou neprinesie automaticky zlepšenie, ale iba to, že o existencii či neexistencii zdravotných zariadení budú po novom rozhodovať poisťovne. Štát sa tak v mene pomýlenej liberalizácie v tomto sektore vzdáva ďalšej kompetencie, lepšie povedané zbavuje sa zodpovednosti.
To, že posledné slovo nebude mať pacient, ale poisťovňa, ktorá preskúma „efektivitu poskytovanej zdravotnej starostlivosti“, bude v praxi znamenať asi toľko, že poisťovne v snahe maximalizovať zisk budú môcť (legálne) špekulovať, kam peniaze poistencov poputujú.
Tomu sa povie systém dovedený do absolútnej dokonalosti: Občan plať povinne zdravotné odvody a o iné sa nestaraj!
Cesta, ktorú si vybrala táto vláda, je skutočne náročná, lebo presvedčiť ľudí, že v krajine, kde sa rušia železničné trate, autobusové spoje, pohotovosti, nemocničné lôžka i celé nemocnice, sa im žije lepšie, by bola neľahká úloha aj pre ministerstvo propagandy…