Hra na ruskú ruletu
Richardovi Sulíkovi sa zapáčila hra na ruskú ruletu. Nespráva sa však pri nej ako chlap. Nabitý revolver podáva Ivete Radičovej, ktorá sa pripravuje na hlasovanie o rozšírení Európskeho stabilizačného mechanizmu, tzv. eurovalu. Premiérka má v parlamente zatiaľ istých iba 53 hlasov, no medzinárodné dohody vyžadujú väčšinu zo všetkých poslancov, na Slovensku prinajmenšom 76.
Šéf Slobody a Solidarity sa zaťal, robí zo seba jediného garanta plnenia programového vyhlásenia vlády, v ktorom sa vraj nepíše, že by sa mal navyšovať euroval, alebo že Slovensko bude pomáhať niektorému zo spojeneckých štátov pri finančných problémoch.
Pravda, vo vládnom programe sa nespomína ešte mnoho iných vecí, vrátane nečakaných katastrof. Prírodných či spoločenských, pri ktorých sa nedá tváriť, že sa nás vôbec netýkajú. Ale čo už s takou, ktorá ohrozuje existenciu nielen eurozóny, ale celej únie? Ani vtedy sa nás nebude týkať?
S kým potom nebude SaS nesolidárna? S „lenivými“ Grékmi alebo so slovenskými občanmi, s ich úsporami, aj so svojimi voličmi, s ktorými po prudkom páde počtu sympatizantov teraz kalkuluje. Odkiaľ si je Sulík natoľko istý, že deštrukciou obrazu zjednotenej Európy získa roztratené ovečky späť do svojho volebného košiara? To nevie ani pánboh.
Je tu ešte politická strana, ktorá disponuje 62 poslancami. Prečo by si však mal Smer po všetkých vzájomných názorových prestrelkách so súčasnou vládnou koalíciou páliť prsty za iných? Pretože teraz Robertovi Ficovi pri každej príležitosti naliehavo pripomínajú stanoviská európskych socialistov k eurovalu práve tí „experti“ na medzinárodné vzťahy, ktorí do nich dosiaľ iba kopali?
Smer sa dnes môže tešiť, ako sa vládna koalícia dusí vo vlastnej šťave. Iste, predovšetkým ona zodpovedá za to, ako sa Slovensko postaví k dlhovej kríze v eurozóne. Potom by Fico rád v Národnej rade pridal i hlasy svojich poslancov, aby preukázal ako predstaviteľ hlavnej opozičnej sily svoju politickú zodpovednosť – pred Európou i pred Slovenskom. Hodilo by sa však práve to do karát stranám, ktoré sú dnes pri moci? Sotva.
A tak sme sa opäť vrátili k Ivete Radičovej. Rokovanie o rozšírení eurovalu môže spojiť s hlasovaním o dôvere svojmu kabinetu. Zatiaľ otáľa. Ale prečo by to nemala urobiť, keď sa týmto parlamentným nástrojom vyhrážala v dvoch v porovnaní s osudom eurozóny banálnych prípadoch: pri voľbe generálneho prokurátora a pri kauze prenájmu budovy pre daňové úrady v Košiciach? Vtedy si bola istá, že svoje napokon presadí. Teraz už nie?
Predseda SaS tvrdí, že si to premiérka v jeho partaji nepresadí. Možno si neuvedomuje, že pád tejto vlády môže spustiť proces, ktorý povedie k zmene mocenských pomerov. A v tých so svojou antisolidárnou stranou už vôbec nemusí figurovať. Takže napokon ten nabitý revolver drží v ruke vlastne Sulík. Prvá rana je jeho.