Najnovšie

Hrdosť v centre Prahy

Praha ako jedna z posledných európskych metropol zažila festival sexuálnych menšín. Päť programovo bohatých dní vyvrcholilo slávnostným Pochodom hrdosti centrom mesta, na ktorom nemohli chýbať ani tancujúci gayovia a lesby v pestrofarebných kostýmoch. Bolo ich okolo päťtisíc a kým došli na Strelecký ostrov, v uliciach a na námestiach ich vítali s úsmevmi, alebo s úškrnkami, desaťtisíce Pražanov a návštevníkov mesta.

14.8.2011 22:00 , Aktualizované: 14.8.2011 22:00
odoberať
Google News
zdieľať
Prague Pride
Foto: ČTK

Žiadna sodoma a gomora sa nekonala. Až na jednu dymovnicu hodenú do sprievodu, zo dva pokusy ultrapravicových extrémistov o provokáciu a jedného pomäteného kresťanského zvestovateľa všetko prebehlo normálne. Dokonca ani zemetrasenie nenastalo, Pražský hrad stojí tam, kde stál, veža Svätovítskeho chrámu sa nenaklonila doľava ani doprava.

Prečo sa Prague Pride uskutočnil až teraz? (V Brne bol už dvakrát.) Neheterosexuálne orientovaní ľudia a ich priatelia tu majú toľko organizácií, klubov, špecifických podnikov a príležitostí stretávať sa aj pred verejnosťou, ktorá je na stredoeurópske pomery nepochybne mimoriadne liberálna, že zrejme nepociťovali potrebu okatou formou protestovať proti intolerancii či zatuchnutej legislatíve.

Ako priznávajú hlavní organizátori, sebavedomie menšinových skupín sa v posledných rokoch zvýšilo i vďaka prijatiu zákona o registrovanom partnerstve. A tak sa nechystali stavať v uliciach barikády. Išlo im o festival s vyše 60 akciami otvorenými pre širokú verejnosť, medzi ktorými nechýbali kultúrne, športové, zábavné podujatia, ale aj odborné semináre.

Ak niekto vyvolal ostrú polemiku, tak to nebol pražský arcibiskup Dominik Duka, ktorý vyzval inak pravicového primátora Bohuslava Svobodu, aby zvážil svoj kladný postoj k Pridu. Primas českej katolíckej cirkvi to má akosi v pracovnej náplni, hoci v západnej Európe sa už biskupi zväčša zhovievavejšie pozerajú na homosexuálov.

Na ústa si nedal servítku Petr Hájek, vicekancelár prezidenta Václava Klausa, ktorý ich označil za „deviantnych spoluobčanov“ a pochod za nátlakovú akciu. Korunu tomu však nasadil sám Klaus. Mohol si dovoliť byť nad vecou, no nielenže dal svojmu podriadenému za pravdu, ale skritizoval aj veľvyslancov pôsobiacich v Prahe za to, že podpísali petíciu na podporu festivalu. Netreba sa čudovať, že sa potom v sprievode objavili transparenty s textom: „Hanbím sa za prezidenta!" a „Môj syn nie je žiadny deviant!“

V Bratislave bol začiatkom júna už druhý Dúhový pochod. Aj vďaka lepšej súčinnosti s políciou zaobišiel sa bez útokov mladých neofašistov. Na rozdiel od vlaňajška podujatie svojou prítomnosťou osobne podporil nový primátor Milan Ftáčnik a niekoľko liberálne zmýšľajúcich poslancov.

Samozrejme, oproti pražskému festivalu išlo o skromnú akciu. Nie je však všetkým dňom koniec. Občianski aktivisti a ich priatelia iste budú vo svojom úsilí pokračovať. Tým skôr, že štartovacia čiara štvorpercentnej menšiny na Slovensku vrátane jej právneho postavenia je na tom omnoho, omnoho horšie ako u našich západných susedov.

diskusia
zdielať
zdielať
odoberať
Google News
mReportér
Zdielajte článok
Ľutujeme
Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.

Najčítanejšie