Hmla, no bez ilúzií
Jedno je isté. Ak sa raz bude konať celosvetová súťaž vo vypúšťaní slovnej hmly, treba do nej prihlásiť slovenského expremiéra a predsedu SDKÚ Mikuláša Dzurindu. Hanbu nám tam isto neurobí.
Po jeho včerajších vyhláseniach na tému eurovalu a eurozóny je zjavné len to, že v SDKÚ si uvedomujú vážnosť situácie. To je dobre. Dzurindovym tirádam o zodpovednosti a geopolitických súvislostiach však chýbala maličkosť: oveľa viac ako televízni diváci a čitatelia novín ich potrebuje od neho počuť Richard Sulík. A nie dnes či zajtra. Počuť ich mal už pred mesiacom.
Keď sa Slovensko vyšachuje z rozhodovania o budúcnosti eurozóny – a o to tu dnes ide, nie o to, či je euroval ideálne riešenie – zaplače oveľa viac, ako keď sa prípadne ukáže, že ani euroval nepomohol. Na to, aby mohla byť Dzurindova rétorika účinná aj v sídle SaS, museli by ju asi sprevádzať podobné argumenty: keď nám spôsobíte takéto problémy, zaplačete oveľa viac, ako keď len budete musieť svojim voličom vysvetľovať, prečo ste hlasovali za.
Slová šéfa SDKÚ o tom, že nechce, aby niekto menil názor (na euroval), takejto argumentácii neodporujú: rozprávajte si, čo chcete, ale veľkú hru nám kaziť nebudete.
Ak by SaS na takúto hrozbu zareagovala, boli by sme svedkami „veľkého happy endu“. Eurozóna by dostala náš súhlas. Sulík by nemusel meniť názor, len by sa mohol začať tváriť ako politik, ktorý uznáva aj širšie súvislosti. Dzurinda by sa opäť prejavil ako veľký hýbateľ na našej scéne. Robert Fico by mohol tvrdiť, že sa naplnil jeho scenár: najprv hlasy koalície, potom hlasy opozície. A obaja spoločne by urobili ďalší krok k marginalizácii Ivety Radičovej.
Mimochodom, odpoveď SDKÚ na Ficovu pozvánku bola tiež v duchu jeho scenára: SDKÚ bude rokovať so Smerom, no až keď sa dosiahne jednota v koalícii. Načo s Ficom rokovať vtedy, keď už bude mať koalícia hlasovanie vo vrecku aj vlastnými silami? No preto, lebo opozícia je v tejto veci dôležitá, napriek siláckym rečiam SaS. A v mnohých iných veciach by sa stala ešte dôležitejšou v prípade, že SaS hlasovať nebude.
V takom prípade by sa totiž pozícia vlády stávala postupne neudržateľnou v zahraničí, ale aj doma. Celkom bez ohľadu na to, či by koaliční partneri „potrestali“ SaS hoci aj tým, že si vo vláde odteraz už ani neškrtne – čo bude dosť pravdepodobne skrytou témou dzurindovských „trpezlivých rokovaní“ v najbližších dňoch.
Ilúzie o normálnom a bezproblémovom pokračovaní vlády, ktorá by v takto závažnej záležitosti nedokázala konať spoločne (a ktorá by navyše nedodržala svoj vlastný záväzok), si môžu robiť azda naozaj len v centrále SaS. Mikuláš Dzurinda si o tom ilúzie určite nerobí. Kto sa včera snažil prekopať tou húštinou fráz a rétorických figúr, ten si to nemohol nevšimnúť.