Plán či hlúposť?
Keď chcete zrušiť nejakú inštitúciu (a máte tú moc), ale obávate sa priveľkého odporu, urobte to inak: zariaďte to tak, aby tá inštitúcia postupne prestala plniť ešte i to málo z funkcií, ktoré sa od nej očakávalo. Zakrátko si jej zrušenie začnú pýtať aj tí, čo boli proti.
No ak sa správate rovnako aj vtedy, keď tú inštitúciu v skutočnosti rušiť nechcete, potom to bude asi iný prípad: správate sa skrátka ako hlupáci.
Ktorý z týchto dvoch prípadov sa bude týkať nášho ministerstva kultúry a našej verejnoprávnej televízie? Otvorené sú zatiaľ obe možnosti. Čo, pravdaže, verejnoprávnej televízii nijako nepomôže.
Po slávnom zrušení koncesionárskych poplatkov a prevedení verejnoprávnych médií pod priamu kontrolu štátu cez štátny rozpočet (kto tu chce tvrdiť, že pravica nikdy nič nezoštátňuje?) nasledujú čísla: televízia dostane z rozpočtu ledva na to, aby nemusela vysielať monoskop.
Sledovanosť je už dnes mizivá. Odpoveďou však nemá byť rozširovanie ponuky alebo nebodaj jej skvalitnenie a zatraktívnenie, ale eutanázia. Namiesto toho, aby si spravodajstvo televíznej časti konglomerátu RTVS dávalo za cieľ stať sa raz mediálnou normou profesionality a nadhľadu (ako je to bežné v krajinách, kde nie sú takí hlúpi, aby celkom vyprázdňovali priestor pre bulvár komerčných staníc), skracuje vysielací čas svojho hlavného večerného spravodajstva. O publicistike či vlastnej tvorbe bude pomaly škoda i mlčať. Rovnako o technickom vybavení a podobne. Prečo by sme mali manažment RTVS, prepánajána, potľapkávať po pleciach?
Hovoriť o plytvaní peniazmi – ak nie rovno o rozkrádaní – za bývalých vedení televízie je pravdaže legitímne i potrebné. Lenže plytvanie je jedna vec a plnenie funkcií, ktoré od televízie očakávame a ktoré jej, mimochodom, ukladá i zákon, je vec druhá. Za čo si to dnešný manažment pripisuje zásluhy? Za to, že nekradne? To je síce chvályhodné, lenže ako program to nepostačí. Hlavným zmyslom existencie televízie by malo byť jej vysielanie a hlavným kritériom na hodnotenie jej manažmentu by mala byť kvalita vysielaného.
Dôvodom, prečo si môže taký riaditeľ BBC dovoliť nezdvihnúť telefón britskému premiérovi (alebo aj zdvihnúť a poslať ho rovno do kelu), sú určite aj jeho peniaze. Nezávislosť musí byť skrátka aj zaplatená, nielen deklarovaná. V princípe by teda nemalo byť žiadnym problémom, keby šéf RTVS mal aj o dosť vyšší príjem než šéf slovenskej vlády – ako to bude v prípade Miloslavy Zemkovej v porovnaní s Ivetou Radičovou, keď parlament schváli novelu zákona o RTVS.
V našich konkrétnych podmienkach však bude otázkou, prečo by mal mať šéf RTVS zákonom zakotvený sedemnásobok priemernej mzdy za vedenie inštitúcie, ktorej výkony sú hlboko podpriemerné. Alebo ide naozaj o tú eutanáziu?