Teória
Poloprázdne vlaky a paralelne jazdiace autobusy sú luxusom, ktorý si nemôžu dovoliť ani oveľa bohatšie krajiny ako Slovensko. Optimalizácia spojov by sa preto dala pochopiť, no ako to už býva, je tu niekoľko ale.
Na Slovensku žije viac ako 40 percent obyvateľstva na vidieku, rozosiatych v takmer troch tisíckach obcí. To samo osebe vytvára obrovskú potrebu spojenia okresných miest a priľahlých dedín. Najmä ak zoberieme do úvahy, že v poľnohospodárstve robí len zlomok z ľudí žijúcich na vidieku.
Už v máji tohto roku došlo k množstvu škrtov v železničnom grafikone. Pritom z dlhodobého hľadiska je badateľný trend, že čím menej je spojov a čím sú drahšie, tým menšia je ochota ľudí cestovať verejnou dopravou. Nehovoriac o tom, že cestovať za zle platenou prácou sa im už vonkoncom neoplatí.
Ak sa k tomu ešte zníži komfort cestovania, tým že cestujúci teraz budú musieť viackrát presadať, posilní sa nárast individuálnej automobilovej dopravy.
Teoreticky by optimalizácia mohla priniesť jedno pozitívum. Ak sa zníži počet spojov, tak sa ušetria peniaze, a to by sa mohlo premietnuť do zníženia cestovného. Tak sa to stalo napríklad v susednom Česku.
Nuž, ale poznajúc slovenskú realitu, táto možnosť je čisto teoretická…