Bez svetlých farieb
V tejto chvíli sa zdá bezpredmetné uvažovať o tom, že by Ivanovi Miklošovi vo vláde prešiel návrh na zvýšenie dane z pridanej hodnoty na 21 percent.
To, samozrejme, v prípade, že by vôbec s analýzou Inštitútu finančnej politiky (IFP), ktorý funguje pri jeho ministerstve, prišiel na vládu bez toho, aby v nej urobil zásadné zmeny. Lenže to na celej veci nie je to najdôležitejšie. Najdôležitejšie je, že ak sa IFP v odhadoch nemýli a ak minister financií jeho analýzam dôveruje, niečo sa urobiť skrátka bude musieť. Lenže čo?
Keby chcel Mikloš uveriť, že vládou prejde ďalšie zvýšenie DPH, musel by zároveň uveriť tomu, že Richard Sulík, ktorého ešte čaká koaličné lámanie pre euroval, bude pripravený na ďalší potupný ústup. Tentoraz od svojich prísah, že za tejto vládnej koalície (a za účasti SaS v nej) sa už žiadne dane zvyšovať nebudú. Vzhľadom na vývoj preferencií a koaličných vzťahov je namieste domnievať sa, že na Sulíkov súhlas by tentoraz nepostačilo už ani to, keby sa nové percento DPH tiež voľajako marketingovo zvučne pomenovalo. Po „Ficovej dani“ trebárs: „Daň bratov Lehmanovcov“.
Vážnejšie je tu v prvom rade to, že inštitút pri maľovaní prognóz našej blízkej budúcnosti nechal svetlé farbičky v šuplíku. Odhad výpadkov verejných financií zaváňa menšou pohromou. A nejako sa riešiť bude musieť. No a tu kdesi sa končí ekonómia a nastupuje politická ekonómia. Respektíve politika.
Odstránenie 10-percentnej výnimky v DPH. Zvýšenie DPH na 21 percent. Zrušenie dotácií stavebného sporenia. „Reforma sociálnych dávok“. Ďalšie prepúšťanie. Valorizácia dôchodkov fixnou sumou a zrušenie vianočného dôchodku. Urýchliť spájanie málotriednych škôl, zvýšenie sadzieb spotrebných daní na pivo, víno, lieh, zvýšenie dane z nehnuteľností o polovicu…
Nie je toho málo, čo inštitút Miklošovi navrhuje ako možnosti. Akurát, že „ideový“ rozptyl tých možností je úzky. A keď si aj predstavíme, že namiesto zvyšovania DPH bude nakoniec ministerstvo musieť prísť s niečím iným (pretože by mu tak oproti plánu chýbalo len na budúci rok 190 miliónov), dá sa tušiť, že aj to „iné“ bude rovnakého rodu. Akého? Takéhoto: výpadky príjmov sa vytiahnu z vreciek všetkých obyvateľov Slovenska bez rozdielu ich sociálneho postavenia – pod úžasným heslom, že práve to je „spravodlivé“.
Nechajme sa prekvapiť, čo to bude. Progresívne či bankové dane sotva. Z troch dôvodov. Po prvé, ideológia nepustí. Po druhé, aj z mierne bohatých kamarátov vplyvných kruhov vo vláde sa už dávno stali veľmi bohatí kamaráti. A tak k obvyklému zaklínadlu: „Nebudeme predsa trestať úspešných!“ pristupuje ešte tichý dôvetok: „Predsa nezdaníme svojich kamarátov!“ Tretím dôvodom bude to, že za vyššie zdanenie bánk, monopolov a bohatých sa už stihol vysloviť šéf Smeru…
Príslovečný cirkusový koník, to je ten neborák, ktorý pozná len jeden starý a ošúchaný trik a ten bude opakovať dovtedy, dokiaľ sa len bude niekto ochotný prizerať. Tak sa teda prizerajme.