Futbal
Muammar Kaddáfí si futbal nezamiloval. Ani počas zopár zápasov, ktoré odohral ešte na začiatku svojej diktátorskej kariéry.
Nepomohlo ani to, že špeciálne pre neho vytvorili pozíciu „slobodného útočníka“, ktorý mohol strieľať na ktorúkoľvek bránu.
Zato jeho syn Sádí ešte pred tragikomickým pôsobením v talianskej Serii A spravil excelentnú kariéru v líbyjskej lige. Aj on do futbalu zavádzal novinky. Žiaden hráč okrem neho nesmel mať na drese meno a aj komentátori mohli používať len čísla. To preto, aby ho nik v popularite neprekonal.
Sádí hral za tripoliský klub, ktorému sa zázračne darilo. Zásahy do hry sa nepáčili rivalskému tímu z Benghází. Jeho fanúšikovia nespokojnosť dávali nahlas najavo. Počas zápasu, ktorý sledovali aj zahraniční hodnostári, navliekli do tripoliského dresu somára. Mladý Kaddáfí to len tak nenechal – dal zrovnať ihrisko bengházíjskeho klubu so zemou, zakázal jeho farby a najväčších fanúšikov dal uväzniť.
Nie div, že revolúcia proti Kaddáfíovcom prepukla práve v Benghází a že na začiatku boli medzi povstalcami aj fanúšikovia tamojšieho klubu.
Medzi prvými „dezertérmi“ boli hrdo, pod vlastnými menami, aj líbyjskí futbalisti z reprezentácie.
Keď Kaddáfí neurčuje pravidlá, hneď je jasné, kto za koho kope.