Dve deci minerálky
Ak je pravdou, že stredná vrstva je pilier, na ktorom stojí liberálna demokracia, potom to má liberálna demokracia u nás riadne nahnuté. Pri hľadaní strednej vrstvy nestačí vyrátať priemer medzi bohatými a chudobnými. Nestačí ani opísať zoznam "stredovrstvových" povolaní.
Nie na Slovensku, kde sú učitelia bežne ohrození chudobou, kde lekári, ktorí majú možnosť, pracujú na niekoľko úväzkov, aby sa slušne uživili, a kde vysokoškolskí profesori „flexibilne“ pracujú v podmienkach zmlúv na určitú dobu.
Stredné vrstvy môžu byť oporou demokracie vtedy, keď žijú v systéme istôt. Istota slušného zamestnania, istota osobných úspor, vďaka ktorej životný štandard významne neklesne ani v prípade krátkodobej straty práce. Istota slušného dôchodku, na ktorý stačí celoživotne pracovať. Vďaka tomu si stredné vrstvy môžu dovoliť míňať peniaze na spotrebu a udržiavať tak ekonomickú mašinu v chode. Vďaka tomu síce môžu snívať o vyhupnutí sa medzi boháčov, no revolúcie preto určite robiť nebudú. Majú čo stratiť.
Kto sú na Slovensku stredné vrstvy? Televízne celebritky? Alebo za príslušníka strednej vrstvy vyhlásime každého, kto si v bratislavskej kaviarni dovolí objednať čosi viac ako dve deci minerálky? Asi budeme musieť, inak by sme túto kategóriu mohli rovno vyškrtnúť zo slovníka.
Pád stredných vrstiev, na ktorý už dávno upozorňujú sociológovia, sa netýka len nás. Lenže v západnej Európe je skupina medzi boháčmi a tými na hranici schudobnenia ešte stále oveľa väčšia ako u nás.
Tento pád omotáva ideológia pavučinami ilúzií. Nehovorí sa, že je neudržateľný sociálny systém, v ktorom je štyristotisíc nezamestnaných. Neudržateľné má byť to, že ich vraj štedro živíme. Výsledok? Stredné vrstvy, samozrejme, nebudú odvádzať štátu menej, pretože to by znamenalo, že by museli odvádzať viac tí z horných poschodí. Takže stredné vrstvy platia čoraz viac, menej sporia, menej si kupujú – a slobodne môžu akurát tak nenávidieť. Vaším nepriateľom má byť sociálne odkázaný, ale aj „štátny úradník“ a verejné inštitúcie (v najnovšej verzii pridajte ešte Európsku úniu a Grékov). Práve tí všetci vás vraj vyciciavajú, práve pre nich váš životný štandard klesá.
Naopak, keď uvidíte v rámci charitatívneho galaprogramu producírovať sa nejakú veľkofiremnú verchušku, buďte vďační, pohnutí a tlieskajte. Za čo? No asi za to, že „systém ich nevyciciava“ ani zo stotiny tak ako vás, že v niektorých prípadoch sa dokonca na ich zisky skladáte – pretože tak vás núti zákon – práve vy a že oni z tých ziskov láskavo sem-tam púšťajú odrobinky na charitu. Veru, sú to zlaté srdcia.
To, že takýto systém je živnou pôdou pre xenofóbiu, rasizmus a túžby po autoritárskom „poriadku“, nie je našou špecialitou. Našou absurdnou špecialitou je skôr to, že tí, čo na hrozby upozorňujú, sú vytesňovaní na okraj – ako nepriatelia demokracie. Raz na to môžeme škaredo doplatiť.