Naprávači systému
Akoby nestačilo nahlúple heslo "Kto nepracuje, nech neje". Naši zákonodarcovia idú o krok ďalej. Návrh, podľa ktorého bude o polovicu skrátený rodičovský príspevok rodičom, z ktorých aspoň jeden nepracoval minimálne 270 dní počas uplynulých štyroch rokov, sa zrejme riadi heslom: "Kto nepracuje, nech nejedia jeho deti."
Návrh zákona z koaličnej poslaneckej dielne Kaník – Kužma – Krnáč – Horváth nie je len asociálny, je predovšetkým hlúpy.
„Hlavným motívom týchto zmien je napraviť deformovaný sociálny systém, ktorý motivuje členov sociálne vylúčených skupín, aby si zabezpečovali a zvyšovali príjem sociálnymi dávkami viazanými na počet detí,“ hovorí Ľudovít Kaník. Aha. Takže deformovaný systém napravíme, keď príspevky na dieťa nadviažeme na pracovnú históriu jeho rodičov. Aby to celé bolo ešte „systémovejšie“, autori pridávajú klauzulu, podľa ktorej rodinám, ktorým sa takto skráti rodičovská dávka, sa nebude môcť o chýbajúce prostriedky dorovnať dávka v hmotnej núdzi – ktorá má byť zasa viazaná na sociálnu situáciu rodiny.
Návrh rátal s účinnosťou od 1. septembra, ale Kaník chce posunúť jeho účinnosť až na 1. júl 2012. Aby vraj nikto nemohol tvrdiť, že už očakával potomka, keď mu naši „naprávači“ urobili škrt cez rozpočet. Darmo, humanista. Isto to ocenia napríklad všetci tí, ktorí prišli o prácu vďaka kríze a ktorým sa dosiaľ na našom skvelom „trhu práce“ nezadarilo. Práve prvým z nich čoskoro začne odbíjať tá štvorročná lehota…
Návrh zákona vraj štátu ušetrí 44 miliónov eur ročne, to však vraj podľa Kaníka nie je jeho motívom, pretože: „Ja by som bol najradšej, keby sme neušetrili ani cent, pretože to by znamenalo, že všetci pracujú a snažia sa o prácu.“ Veď hej, my všetci by sme boli najradšej. Pretože to by znamenalo, že všetci sa nielen „snažia o prácu“, ale že všetci, ktorí chcú, aj pracujú.
Lenže dokiaľ tá práca neexistuje, a ona dnes neexistuje pre niekoľko stotisíc ľudí, dovtedy budeme pri úvahách o počtoch ozajstných „čiernych pasažierov“ sociálneho systému odkázaní na dojmológie, predsudky a hrubé odhady. Dovtedy budú podobné zákony, trestajúce popri zneužívateľoch aj ľudí, ktorí sa nie vlastnou vinou prepadli do núdze – trestajúce ich ešte väčšou núdzou – iba ukážkou arogantnosti politickej triedy.
Mimochodom, triedy, ktorá za sebou roky rokúce v štáte bezostyšne zanecháva mnohomiliónové diery po straníckych kšeftoch, tendroch, sprivatizovaných a vzápätí vykradnutých podnikoch. Triedy, ktorá je čiernym pasažierom nielen našich, ale už aj európskych peňazí, a ktorá pozná daňové raje stokrát dôvernejšie, než pápež ten kresťanský.
Nepáči sa im, keď ich niekto takto paušálne vyhlási za parazitov? A prečo si myslia, že by sa to isté malo páčiť ľuďom, ktorých paušálne za parazitov označujú oni?