Jeseň, ako má byť
Predstavitelia vládnej koalície sa vracajú z dovoleniek, na ktorých si, súdiac podľa ich rečí, podaktorých z nich oddýchli až-až. Opozícia zasa ohlasuje milú parlamentnú besiedku pod názvom "Odvolávanie Ivety Radičovej z funkcie". Skrátka a dobre, jeseň, ako má byť.
Odvolávanie premiérky samozrejme nemá iný význam, ako získať v parlamente pár diskusných hodín na kritiku vlády a pozornosť médií, ktoré nebudú môcť takúto diskusiu ignorovať. Ináč to nebude na nič.
Isto vo vládnej koalícii nie je málo takých, čo Radičovú z rôznych dôvodov nemusia. Prečo by ju však odvolávali? Veď premiérka je v mnohých ohľadoch fakticky „odvolaná“ už dnes. Jej snahy, napríklad brániť ministrovi sociálnych vecí Mihálovi v uzákonení niektorých strelených nápadov, sú chvályhodné a nemožno jej ich upierať. Čo však tie ďalšie veci? Tie, ktorá ona sama vyhlasuje za životne dôležité?
Kauza Daňového riaditeľstva nám nepovedala nič nové o strane SDKÚ. Spečatila však obraz premiérky, ktorej „treťosektorácke“ reči zostali rečami, a ktorej reálna sila končí v predsieni úradovne ministra financií. Asi jediným „víťazným“ ťahom, ktorý jej ešte zostal k dispozícii, by bol pokus zhodiť Ivana Mikloša z ministerskej stoličky. To sa však dnes javí asi také reálne, ako predstava, že Slota požiada o maďarské občianstvo.
Euroval a Richard Sulík s touto témou nesúvisí len zdanlivo. On totiž tiež vypovedá o skutočnej pozícii predsedníčky vlády. Tá na jednej strane zdôrazňuje, ako je pre nás dôležité byť za, na druhej strane sa však môže len bezmocne prizerať, ako si Sulík robí lacnú kampaň (aj) na jej úkor.
Ako naposledy, keď v televízii rečnil o eurovale a socanoch, čo chcú jeho prostredníctvom šafáriť od buka do buka. Nuž, európski socani na čele s Merkelovou či Sarkozym sú isto nadšením bez seba, akých jasnozrivých politikov máme na Slovensku vo vláde. Nehovoriac už o našich domácich popredných socanoch, Miklošovi a Radičovej…
Premiérka sa môže spoľahnúť len na jedno: na príslovečné schopnosti zákulisného manévrovania svojho straníckeho šéfa Mikuláša Dzurindu. Je trápne, keď sa Robert Fico pokúša na Radičovej voziť nielen politicky, ale aj ľudsky. Lenže v tom podstatnom má pravdu. Nemohúcnosť predsedníčky vlády vo veciach, ktoré ona sama vyhlasuje za dôležité, bije do očí.
Tak, tak. Opozícia by rada premiérku vyslobodiť z okov funkcie, ale vláda, ktorá si z nej robí dobrý deň každý druhý deň, si ju ešte podrží. Tomu sa povie jeseň, ako má byť. Mimochodom, jeseň sa rýmuje so slovom pieseň. Ale aj so slovom pleseň. Jedno vás môže povzniesť, druhé vás môže akurát tak svrbieť medzi prstami. Aj v politike. Tak si vyberte.