Eskamotér
Tak sa nám Matovič zahral na Assangea. Niekto by možno povedal konečne, veď zverejnením straníckych nominantov sa vyhrážal už dávno. Nebol by to však Matovič, keby k tomu nepridal aj svoje naivistické divadielko.
Na zverejnenom zozname sú „pravdepodobne“ politickí nominanti, ale či to tak naozaj je, náš politický eskamotér nevie. A keďže pri viacerých menách nie je uvedená politická strana, ktorá mala kandidáta nominovať, ani dátum nástupu do funkcie, tak sa výpovedná hodnota celého súpisu rovná zdrapu papiera, na ktorom bol napísaný.
To, že politické strany pre svojich verných nájdu vždy po voľbách teplé fleky na úradoch, je verejné tajomstvo.
To, čo však Matovič označil za „prvú chemoterapiu straníckym nomináciám“ je iba teátro. A pritom poriadny zoznam, v ktorom by boli uvedené všetky detaily, teda i to, či dotyčná osoba uspela v riadnom výberovom konaní, alebo je to naozaj len papaláš dosadený stranou, mohol byť skutočnou bombou.
Takto je to len nástrel naslepo, ale na to sme si už u Matoviča zvykli. Ak niekto politiku berie ako voľnú zostavu na visutej hrazde, prosím, ale potom sa nemôže čudovať, že obecenstvo sa mu obráti chrbtom, lebo nie každý je zvedavý na takéto predstavenie.