Finta s keksíkom
Každý už iste má takú skúsenosť. Keksík, ktorý ste si roky kupovali v obchode, je zrazu akýsi menší, ľahší, ubudlo z jeho náplne.
Síce za rovnaké peniaze, no dostali ste menej. A výrobca sa spolieha, že si to azda nevšimnete. Prípadne pôvodnému keksíku dodá krajší obal, zopár písmen v názve, ale potom riadne zvýši cenu.
Podobnými fintami si vedia pomôcť aj politici. Občanovi, ktorý štátu roky poctivo platil, čo mu prikázali, no neskôr zostarne, stratí zamestnanie, či si nebodaj dovolí „luxus“ porodiť dieťa, chcú zrazu ponúknuť oveľa menší „keksík“, ako by si zaslúžil. Nanajvýš mu odkážu, že ak chce väčší, musí si priplatiť. A že by nemal byť taký pažravý, lebo už aj z tej sladkej zmenšeniny ujedá svojim vnúčatám.
V rozpočte treba zaplátať 240-miliónovú dieru. A koalícia naozaj zvažuje možnosť škrtať aj na beztak biednych sociálnych dávkach. Menšie či nijaké môžu byť vianočné príspevky, prídavky na deti, príspevky pri narodení. Pretože zle gazdoval nie štát – a jeho červené, modré a zeleno-fialovo bodkované vlády. Nie, to chudák občan je na vine.
Škrty na dávkach by si zrejme koalícia dovolila robiť oveľa smelšie, keby… Keby len penzistov, ktorí sú takisto voličmi, nebolo na Slovensku vyše milióna. Práve od toho, ako veľmi sa ktorá politická strana spolieha na podporu sociálne slabšieho elektorátu, závisí miera „úprimnosti“, s ktorou sa stavia k jeho problémom.