Pomocná ruka
Hromadné prepúšťanie železničiarov je svojím rozsahom najmasovejšia "optimalizácia" v rámci jedného sektora, akú Slovensko v posledných rokoch zažilo.
A keďže o prácu má prísť celkovo päťtisíc ľudí, takéto rozhodnutie určite neprišlo zo dňa na deň.
Aj keď podľa toho, ako ministerstvo práce pristupuje k zadávaniu projektov na rekvalifikačné kurzy, to vyzerá, že sa všetko robilo tak po našom: najprv niekto rezal a až teraz meria.
Keď na začiatku roka Iveta Radičová sľubovala prepusteným železničiarom, že nestrávia ani jeden deň na úrade práce, vyzeralo to, že premiérke skutočne záleží na tom, aby sa zabránilo sociálnemu prepadu obrovskej masy ľudí.
Lenže prešlo niekoľko mesiacov, na dlažbe sú už tri tisícky železničiarov a o rekvalifikáciách ani nechyrovať. Takto v praxi vyzerá, keď úraduje pomocná ruka štátu premenená na päsť.
Popri Mečiarových stotisíc pracovných miestach a Dzurindových dvojnásobných platoch sa Radičovej slová pravdepodobne zaradia do zlatého fondu veľkohubých politických sľubov.
No ani samotné rekvalifikácie nie sú spásonosným riešením. Ako uviedol jeden z predstaviteľov personálnych agentúr, o tom, či preškolený človek prácu dostane, rozhodnú napokon osobnostné predpoklady a vek.
Pravdepodobnosť, že človek v preddôchodkovom veku, ktorý celý život robil výhybkára, si nájde prácu, sa blíži k tomu, že vyhrá v lotérii.