Len dátum chýba
To, čo sa nám v týchto dňoch predvádza v priamom prenose, nie je spor dvoch názorov na riešenie ekonomických problémov eurozóny, ale rozklad vlády a predvolebná kampaň.
Navyše tento rozklad postupuje takým tempom, že na nejakom parlamentnom hlasovaní o dôvere nakoniec vôbec nemusí záležať.
Richard Sulík sa pomaly už každodenne obracia na verejnosť s „mravným posolstvom“: vidíte, my jediní držíme slovo, my jediní strážime vaše peňaženky, my jediní sme zodpovední… Ak toto nie je predvolebná kampaň, čo je to potom?
Stranícky aktív, ktorý v utorok predviedol pod názvom tlačová konferencia, treba čítať oboma smermi. Na jednej strane to bol ďalší predvolebný plagát určený voličom. No šéf SaS svoj poslanecký klub postavil pred kamery aj z iného dôvodu. Nátlaku koaličných partnerov (reči o poslancoch SaS, ktorí vraj už menia názor) sa rozhodol čeliť nátlakom na svojich ľudí, aby im ani neprišlo na um „zradiť“. Preto ten kolektívny sľub vernosti.
Problém je, že keď sa raz začne na adresu partnerov šibrinkovať pojmami ako zásadovosť, pevnosť, vernosť sľubom či, naopak, zrada, býva už spravidla nemožné vrátiť sa na začiatok, k nejakej technickej argumentácii. Ak bude vládna koalícia donútená okolnosťami prísť v októbri do parlamentu v dnešnom stave (a večne sa to odkladať nedá), bude to jej koniec. Bez ohľadu na to, ako sa skončí samotné hlasovanie. SaS zašla priďaleko. V tejto chvíli už volia iba medzi bleskovým koncom svojho vládneho účinkovania alebo nekonečným ponížením na zvyšok vládnej sezóny. To, že takúto hlúpu voľbu si pre seba pripravili predovšetkým oni sami, nehrá úlohu.
A koaliční partneri? Premiérka je v zahraničí a minister financií zatiaľ názorne predvádza, kto s kým to v koalícii vlastne bojuje. S ňou už asi nikto. O čo aj?
Naťahovanie sa SaS s Ivanom Miklošom o to, či premiérka na ostatnom koaličnom stretnutí povedala, alebo nepovedala, že spojí hlasovanie o eurovale s hlasovaním o dôvere vláde, je len ďalšou kvapkou v jej čaši trpkosti.
Iveta Radičová nedokázala dohodnúť nič s SaS ani s opozíciou. Svoju najväčšiu a legitímnu zbraň – hlasovanie o dôvere – nedokázala vytiahnuť vtedy, keď to ešte malo zmysel. Dnes je neskoro, pretože dnes sa už nerieši vládna agenda, ale agenda blížiacich sa volieb. Dodajme, že blížiacich sa sedemmíľovými krokmi. Stalo sa teda presne to, čo sa dalo očakávať. Namiesto Radičovej na ihrisko vkročili skutoční hráči za jej stranu – a teraz sa už neprosí ani nepresviedča. Teraz sa už len tlačí, vydiera a kalkuluje. Na oboch stranách sporu.
Ak je v politike možné všetko, potom v tej slovenskej ešte viac. Namieste je teda opatrnosť s veštbami. S istotou sa dá však povedať jedno: momentálne sa zdá, že jediné, čo ešte nepoznáme, je dátum predčasných volieb.