Valaška za pecou
Medzinárodný menový fond urguje európskych politikov, aby urýchlene uskutočnili svoj plán, na ktorom sa dohodli v júli, a zvýšili právomoci dočasného eurovalu. Po zverejnení chmúrnych vyhliadok americkej ekonomiky sa trhy začali opäť prepadať. Najsilnejšou menou na svete je dnes čas. Nikto si ho už nemôže dovoliť kupovať. Ani eurozóna nie. Môže si to dovoliť Slovensko?
Podľa jednej štvrtiny našej vlády zrejme áno. Tá štvrtina, ktorá sa nazýva SaS, si zrejme myslí, že sa nestane vôbec nič, keď Slovensko zablokuje plán eurozóny. Eurozóna sa opäť zíde, vymyslí nejaký nový plán, a hra sa začne odznova. „Plánmi B“ nech sa zaoberajú tí, čo sa chcú. Hlavné je, že jedna slovenská strana zaboduje v domácej súťaži o najpravejšiu pravicu.
Richard Sulík a jeho ľudia si asi predstavujú, že nám v Európe prejde rovnaký postoj, aký zaujímajú oni u nás doma. U nás doma sulíkovci tvrdia, že pokojne znemožnia svoju vlastnú vládu na medzinárodnom poli, či dokonca privodia jej pád, ale „oni z vlády neodídu – nech odídu tí traja ďalší“. Podľa nich by sa malo podobne zachovať Slovensko aj voči partnerom v eurozóne: na nich sa vykašleme, ale „my neodídeme – nech si s tým lámu hlavy oni“.
Problém je, že za hranicami nášho štátu nie je nikto zvedavý na našu tradíciu, spoza pece bohatiersky hroziť valaškou celému svetu. A už dupľom na ňu nebude nikto zvedavý v situácii, keď do topánok tečie všetkým, aj tým najmocnejším a najbohatším krajinám.
Vlády štátov s jednotnou menou majú čo robiť, aby prekonávali odpor svojich domácich populistov. Tí zbierajú lacné body, pretože kríza je presne ten prípad, keď ten, čo chce hovoriť konštruktívne, musí hovoriť zložito, zatiaľ čo táraji môžu verejnosti ponúkať jednoduché a efektné frázy. Myslí si niekto, že tí politici naprieč Európou (vládni i opoziční, viď napríklad Nemecko), ktorí teraz plávajú proti prúdu populárnych názorov, budú celí bez seba, keď to napokon stroskotá – nie preto, že to bol azda zlý plán, ale len preto, lebo na Slovensku máme predvolebnú kampaň vždy od prvého dňa po voľbách? Že budú nadšene uzatvárať s našou vládou ešte nejaké ďalšie dohody?
Keby sa Európa hneď teraz riadila Sulíkovými sugesciami o tom, čo je vraj jediné správne a morálne, nechala by zbankrotovať Grécko. Fajn. Ak opomenieme, čo by to okamžite spravilo s ekonomikami Nemecka a Francúzska, môžeme si byť istí, že na rad by prišli Španielsko a Taliansko. Na ich záchranu by však bol nerozšírený dočasný euroval žalostne neúčinný. Takže všetko by sa vrátilo na začiatok a rovnaký problém by bol opäť na stole, akurát ešte naliehavejší. A čo potom? Nech skrachuje Španielsko, Taliansko? A ďalej?
Je absurdné, aký nedostatok zodpovednosti dokážu prejavovať politici, ktorí sa práve ňou oháňajú. Absurdné je, že si pritom namýšľajú, ktovieakí sú borci. No veď hej, valaška spoza pece… Najabsurdnejšie by však bolo, keby sa takýto hazard u nás udial bez vážnych konzekvencií. Voči SaS, ale aj voči vláde, ktorá je bezradná.