Od piky
Sociálne dávky, vyplácané každý mesiac tristotisícovej armáde ľudí v hmotnej núdzi, sú určite pre štátnu pokladnicu záťažou.
Kto si však myslí, že ich škrtením niečo ušetrí, je na omyle. Ak tým najchudobnejším zoberieme aj to málo, pomôžu si po svojom.
K cieľu nikdy nevedie priama cesta. Je plná zákrut a prekážok. Na Slovensku sa zatiaľ podarilo jediné: upratať špinu pod koberec.
V marginalizovaných komunitách za 20 rokov vyrástla generácia, ktorá nemá elementárne pracovné návyky. Ani ich mať nemôže, lebo o prácu prišli už ich rodičia. Ako je ich možné motivovať, keď prakticky nič robiť nevedia a ani práce pre nich jednoducho niet?
Držať takúto obrovskú masu ľudí žijúcu na okraji spoločnosti niečo stojí. Ak by sa však pohla, mohlo by to pokojne dopadnúť tak ako nedávno v Británii.
Keď štát, nemá čo svojim občanom poriadne ponúknuť, musí sa snažiť ich priazeň získať aspoň formou drobných úplatkov.
Je tu aj iná možnosť: začať od piky a prostredníctvom rekvalifikačných programov priviesť týchto ľudí späť na trh práce. Vynaložené peniaze sa v konečnom dôsledku vrátia v podobe daní. To by však niekto nesmel mať klapky na očiach a musel by dovidieť aspoň za najbližší roh…