Čierni pasažieri
Tak sa zdá, že Iveta Radičová sa už ani nemusí unúvať, aby nám prezradila ten úžasný kompromis, ktorý sa chystala uzavrieť s Richardom Sulíkom. Alebo sa aspoň musí urýchlene snažiť prepracovať ho tak, aby sa vôbec nepodobal na to, čo tak víťazoslávne naznačovala. Akurát, že v takom prípade môže na podporu SaS opäť zabudnúť. Čomu sa bude môcť, mimochodom, čudovať už len ona sama.
Okrem, jemne povedané, neveľkého nadšenia, ktoré plán „Ani cent“ vyvolal u politických a ekonomických analytikov (ale čiastočne aj v táboroch Radičovej koaličných partnerov z KDH a Mostu), prišiel včera aj pozdrav z Európskej komisie. Európska komisia nemá pre Slovensko plán B. Aj v iných krajinách bola debata o eurovale vzrušená, aj inde vlády čelili veľkým tlakom, ale výnimky sa preto nevymýšľali.
Kto by chcel začať burácať o „diktáte z Bruselu“, dokázal by len to, že má krátku a selektívnu pamäť. Hovorca Európskej komisie bol totiž celkom posledný z dlhého radu tých, čo Radičovej vládu upozornili, že chytrácke riešenie „ani oblečená, ani nahá“, asi žiadnym riešením nebude. To, čo vlády a parlamenty členských štátov eurozóny v týchto týždňoch ratifikujú, sa totiž nazýva „rozšírenie právomocí a navýšenie záruk v eurovale“. Nie „ako čerpať výhody, no vyvliecť sa zo záväzkov“.
Keby pseudoriešenie typu „Ani cent“ prijali všetky vlády eurozóny (a to by bolo pre vládnych politikov všade v Európe určite príjemnejšie, než bojovať proti demagógii populistov a nacionalistov), tak by celá akcia nemala najmenší zmysel. Veľký zmysel by nemala ani vtedy, keby také pseudoriešenie prijala polovica členských štátov.
Z toho vyplýva, že keď Slovensko príde so svojím „riešením“, eurozóna sa bude musieť zariadiť po svojom. Náš podiel dorovnajú ostatní alebo bude navýšenie skrátka nižšie. Technicky by to určite nebol problém. Politicky by to však znamenalo, že Slovensko – ktoré moralizuje na všetky strany a poúča celú Európu o zodpovednosti – je odteraz v procese záchrany eurozóny čiastočne čiernym pasažierom.
To nie je vec „diktátu“. Takto normálne funguje akékoľvek spoločenstvo či klub. O svoje peniaze sa boja všetci, nielen Slovensko. Prečo by sa im malo páčiť, keď sa my chceme iba viezť? Aj v iných európskych hlavných mestách sú predsa pragmatici, nielen u nás v Bratislave.
Radičovej problém však je, že bez plánu „Ani cent“ nezachráni svoje spojenectvo so Sulíkom. To je však naozaj iba jej problém.
Keby sa chcel Sulík správať naozaj konzistentne, potom by už dávno navrhol to jedno jediné logické riešenie: vystúpme z eurozóny. To jediné totiž z jeho dlhodobých postojov vyplýva. Čosi také predseda SaS, samozrejme, priamo nenavrhne, a všetci vieme prečo.
Prečo sa Radičová snaží neustále tváriť, že logike Sulíkových postojov nerozumie? Žeby za to mohla solidarita čiernych pasažierov?