Zvrátená téza
Chceli by ste teraz prežiť chicagské ulice dvadsiatych rokov minulého storočia, keď si počas prohibície za bieleho dňa vybavovali zločinecké gangy osobné účty? Také predstavy má zrejme súčasný policajný prezident na Slovensku. Keby sa vraj naši mafiáni navzájom zamordovali, bolo by to podľa neho oveľa účinnejšie riešenie, ako ich dostať pred súd. Zvrátená myšlienka, od svojej podstaty.
Muži z podsvetia sa totiž navzájom nelikvidujú kdesi v zabudnutých roklinách či v temných katakombách ani na policajných strelniciach. Ale uprostred miest, počas dopravnej špičky, dokonca aj v blízkosti obchodných stredísk či škôl, kde svojimi brutálnymi činmi ohrozujú náhodných okoloidúcich.
Vraciame sa veľkým oblúkom do 90. rokov minulého storočia, keď na takéto absurdné súboje doplatili aj celkom nevinní ľudia a policajti iba mykali plecami?
Políciu ani jej prezidenta predsa neplatíme za to, aby iba zaznamenávali štatistiku zastrelených mafiánov či počty zhorených áut, ktoré sa v posledných mesiacoch neúrekom rozmnožujú.
Načo toľko rečí o prevencii v boji proti zločinnosti, keď to Jaroslav Spišiak chce nechať na „vnútorný rozklad“ mafií? Mafií, ktoré dnes využívajú omnoho sofistikovanejšie zabijacké metódy a modernejšie mechanizmy smrti ako pred pätnástimi rokmi? Alebo si, nebodaj, počkáme, kým vraždiaci projektil zasiahne nič netušiace deti? To už bude neskoro.