Podoby mieru
Je asi úplne jedno, kto ste a akú cenu udeľujete. Len ťažko sa v takej pozícii dokážete zavďačiť všetkým. Nobelov výbor, ktorý odovzdáva ocenenie za mier, to má azda úplne najťažšie.
Cena je taká známa, že má k nej pokušenie vyjadriť sa každý. Je to ako s futbalom a politikou. Všetci by sme pravdepodobne našli niekoho, kto si podľa nás nobelovku stopercentne zaslúži. Zároveň poznáme množstvo dôvodov, pre ktoré by ju iní určite dostať nemali.
Mier má však mnoho podôb. Jeho súčasťou sú konferencie s dôležito sa tváriacimi ľuďmi (väčšinou mužmi), ktorí si niekedy na ich konci potrasú rukami. Možno tiež preto, lebo dúfajú v nobelovku, hoci by sa utopili v lyžičke vody. Lenže mier je aj právo na pokojný život, na slobodu, na existenciu bez strachu. A to je ešte oveľa podstatnejšie ako vyschnutý atrament na podpísaných papieroch, ktoré mali spečatiť koniec konfliktu.
Preto Nobelovu cenu za mier získali libérijská prezidentka Ellen Johnsonová-Sirleafová, jej spolupracovníčka Leymah Gboweeová a jemenská aktivistka Tawakkul Karmanová. Tieto ženy sú skôr predstaviteľky hľadania podoby mieru ako života, ktorý má priniesť šancu všetkým.
Na konci vojny a konfliktov sa začína znovu. Vtedy už nie sú takí dôležití muži, ktorí podpísali dohody. Vtedy sú dôležití tí, čo nádej na mier dokážu priniesť ostatným.