Rýchla smrť
Od prvých minút rozpravy k eurovalu bolo zjavné, že vládna koalícia SDKÚ, SaS, KDH a Most-Híd je minulosťou.
Vážne ladené diskusné príspevky na tému eurovalu pripomínali už len scénu z čiernej komédie: lekári sa hádajú o najvhodnejšom liečebnom postupe nad lôžkom pacienta, ktorý je už, neborák, po smrti.
Práve tak, ako výsledok takej hádky už nezmení osud pacienta, osud vládnej koalície bol spečatený už pred záverečným hlasovaním. Dokonca bez ohľadu na jeho výsledok.
Tou skutočnou diskusiou v parlamente bolo totiž naťahovanie sa SaS so zvyškom koalície o to, komu prischne vina za predčasnú smrť vlády Ivety Radičovej. Inými slovami, napriek všetkým tým grafom a číslam, ktoré poletovali rokovacou sálou, euroval sa včera v Národnej rade SR riešil menej, než málo. Témou bola predvolebná kampaň.
Euroval? Ten Slovensko schváli. No až potom, ako sa rozpadne vláda, ako vyvoláme nevôľu v celej Európe a ako hlúposť a malichernosť slovenskej politickej scény „odmenia“ finančné trhy ďalším oslabovaním našej spoločnej meny. Kto za to môže?
No iste, v prvom rade Richard Sulík, ktorý na euroval naskočil ako na svoju volebnú tému. A ktorého spolustraníci sa včera tvárili prekvapene pri zistení, že ona to naozaj volebná téma bude – akurát, že termín tých volieb príde o dosť skôr, ako si mysleli.
Lenže nebol to iba výbuch Sulíka. Bol to výbuch „tradičných“ pravicových strán, ktoré ho pred rokom medzi sebou privítali div nie ako spásonosné východisko z ich vlastnej programovej a ideovej vyčerpanosti. Stalo sa im to, čo sa stalo mnohým pred nimi v podobných situáciách. Ostrieľaní politici z SDKÚ, KDH a Mostu namiesto toho, aby vo vláde „liečili“ kolegov z SaS z politickej puberty, sami sa ňou ochotne nakazili.
Dá sa predpokladať, že domáce dianie by ich z tejto znovuzískanej politickej puberty len tak ľahko nevyliečilo – pretože naša domáca scéna už nejaký čas skĺzava do politického bulváru. Vyliečila ich z nej až Európa, pretože „tradičné“ strany si nemôžu dovoliť namýšľať, že Európu nebudú v dohľadnej dobe potrebovať.
A tak sa dopracovali až k parlamentnej debate. Traja „tradiční“ sa v nej pokúšali dávať svojmu partnerovi na poslednú chvíľu lekcie zo zodpovednosti a z európskych súradníc slovenskej politiky. Márne, pretože to bolo akoby sa prihovárali z vyšších poschodí niekomu, kto ešte nevyšiel z prízemia. A navyše má jednou nohou nakročené do suterénu.
Je symbolické, že vládu pochováva práve Sulík, ktorý sa pred rokom kasal (vcelku správne), že bez neho by nevznikla. Tí traja sa nemajú čo čudovať Sulíkovej pubertálnej politike, pretože ho v nej podporovali až do chvíle, keď už bolo neskoro. A Sulík sa nemá prečo čudovať, že jeho partneri odrazu vo vzťahu k Európe „obrátili“. Keby bol aspoň z desatiny takým dobrým lídrom, ako si myslí, vedel by to od začiatku.