Neskoro
Za pád vlády Ivety Radičovej nemôže nik iný ako premiérka sama. Zbytočne by z toho obviňovala kohokoľvek iného. Bola slabou premiérkou. Nie preto, že je žena, ale preto, ako sa správala najmä v krízových situáciách. V prípade eurovalu sa napríklad dlho tvárila, akoby o nič nešlo. Akoby čakala, že keď príde na lámanie chleba, Richard Sulík a jeho SaS ju predsa len podržia. Nestalo sa tak.
Namiesto toho, aby využila čas, mala ho dosť, na rokovania, strkala pred problémom, ktorý bol evidentný, hlavu do piesku. Tvárila sa pritom, že ona a Richard Sulík sú najlepší kamaráti. Aj rétoriku mali občas podobnú. Keď sa spamätala, bolo už príliš neskoro. Stavila na zlú kartu a doplatila na to.
Hlasovanie o eurovale jej napokon zlomilo krk. Presnejšie taktika, akú zvolila. Túto tému úplne podhodnotila a pramálo urobila preto, aby presvedčila nielen sulíkovcov, ale aj verejnosť o nevyhnutnosti tohto kroku. Podľa nej občania nerozumejú, o čom je euroval. No podľa toho, čo o ňom až do pondelka rozprávala ona, to skôr akoby to nevedela ani ona sama.
Pred pol druha rokom sa pred Radičovou v politike otvárali široké možnosti. Ukázalo sa, že ju precenili nielen jej politickí partneri a voliči, ale že sa precenila aj ona sama.