Rozum a zlé časy
Samozrejme je dôležité, aby v marci prišlo k urnám čo najviac ľudí. Legitimita moci v parlamentnej demokracii sa odvíja od účasti verejnosti na výbere nových vládcov. Otázku, nakoľko sa naši vládcovia potom cítia takouto legitimitou naozaj zaviazaní, ponechajme teraz bokom. Povedzme si len, že popri účasti bude dôležité i to, čo budú chcieť tí voliči, ktorí prídu, predčasnými voľbami vlastne riešiť.
Vláda Ivety Radičovej nepadla na základe nejakej aféry. Nepovalili ju ani nezhody v názoroch členov koalície na reformy. Hoci oboje by sa našlo, aféry i nezhody. Do tretice neskončila ani preto, že by si to vyžiadal tlak verejnosti. I keď aj ten sa už začínal zbierať. Odchádzajúci kabinet sa rozpadol na povrchu pre euroval, pod ním však pre zásadný rozpor v nazeraní na miesto Slovenska v Európe.
Európa a kríza by mali byť preto, pochopiteľne, jednou z hlavných tém kampane. Postaviť ďalšiu takú vládu, ktorá nemá jasno aspoň v základných odpovediach na uvedené otázky (a to Radičovej vláda nemala), by sa pre nás nabudúce mohlo skončiť naozaj katastrofou.
Ani druhú základnú tému netreba dlho vymýšľať. Predstavitelia všetkých systémových strán sa v podstate zhodujú, že z predčasných volieb by mala vzísť stabilná a pokiaľ možno silná vláda. Nie je to dôležité preto, aby jej úradníci mali istotu, že budú pri koryte celé štyri roky – hoci, pochopiteľne, to býva túžbou každej garnitúry.
Dôležité je to preto, lebo na dvere nám podľa všetkého klopú neisté a zlé časy. Postaviť ďalšiu takú vládu, ktorej časť strečkuje po každom druhom prieskume preferencií a ktorej rozhodnutia závisia od toho, ako sa práve vyspí nejaký okrajový vyskočjanko v parlamente, by sa pre nás mohlo nabudúce rovnako skončiť katastrofou.
Ak by v predčasných voľbách prevážili racionálne uvažujúci voliči, zostavenie vlády, ktorá by spĺňala oba základné predpoklady, by nemuselo byť až takým problémom. Otázka je, či racionálni voliči prevážia. Bolo by to určite v záujme nás všetkých, bez ohľadu na to, či sa cítime byť modrí, zelení, červení, dúhoví alebo hoci tyrkysoví.
Inými slovami, v záujme racionálnych ľudí je vo voľbách prečísliť iracionálnu vášeň. To platí vždy, ale v marci to bude platiť dvojnásobne. Richard Sulík a jeho nová generácia babiek demokratiek oboch pohlaví a všetkých profesií, ľudia, ktorí politiku berú ako román o láske a zrade a neustále si mýlia silné reči so silnými argumentmi, fanatici, čo sa pri hlásaní svojich právd zásadne nenechávajú rozptyľovať realitou, tí všetci môžu byť azda zdrojom zábavy a poučenia v dobrých, pokojných časoch.
Lenže také sú dnes v nedohľadne.