Čo riešia?
Naozaj na Slovensku nie je žiadna situácia dosť komplikovaná na to, aby ju niekto ešte nedokázal viac zamotať? Pred týždňom vyslovil parlament nedôveru vláde Ivety Radičovej, dva dni nato poslanci schválili ústavný zákon o skrátení volebného zákona s tým, že voľby sa budú konať už v marci. Čiže o päť mesiacov.
Dnes v Národnej rade neexistuje realistické zoskupenie, ktoré by malo šancu získať dôveru s novou vládnou zostavou. Smer sa nechce do situácie zamočiť, pretože sa chce dištancovať nielen od Radičovej vlády, ale aj od tých pár mesiacov, ktoré nás vďaka jej neslávnemu koncu delia od predčasných volieb.
Čerstvo rozvalená koalícia má v parlamente naďalej technickú väčšinu, lenže tá je dnes už len teóriou. Väčšina z tria SDKÚ, KDH a Most-Híd, nechce s SaS vo vláde spolupracovať ani len pri tom „kúrení a svietení“, ktoré by podľa Smeru malo byť jedinou úlohou dočasnej vlády. A Richard Sulík zasa odmieta podporovať „zradcov a bábky v rukách Bruselu“. Čiže doterajších partnerov vo vláde, ktorú pred rokom ktorýsi horlivec vyhlásil za „najhomogénnejšiu v dejinách Slovenska“…
Ivan Gašparovič má samozrejme právo listovať v Ústave SR pri hľadaní nejakého najčistejšieho ústavnoprávneho riešenia. A lídri parlamentných strán majú samozrejme právo navrhovať mu svoje predstavy. Akurát, že mať na niečo právo ešte neznamená mať na to aj hodnoverné dôvody.
Tých päť mesiacov od 11. októbra (vyslovenie nedôvery) do 10. marca (termín volieb) je žalostne krátky čas na to, aby sa hľadala nejaká nová vláda, aby si napísala program a aby prišla do parlamentu žiadať dôveru. Politická vláda by nemala šancu, ani keby jej program obsahoval akurát „Dobrý deň“ a „Dovidenia“. Úradnícka vláda by zasa nestihla ani len „kúriť a svietiť“. Na druhej strane, päť mesiacov je príliš dlho na to, aby sme si mohli dovoliť chaos. Príklad Belgicka je zábavný, ale neprenosný. Mimochodom, kto pôjde na summit eurozóny a s akým mandátom?
Politicky priechodným riešením by bolo, keby prezident vládu odvolal a poveril Radičovú, aby kabinet doviedla až do volieb. Tým by sme sa vyhli trápnemu zostavovaniu novej vlády, ktorá by potom prinajlepšom mohla na Úrade vlády akurát tak zhasnúť. Podľa odborníkov by bol takýto postup rovnako ústavne čistý, ako ktorýkoľvek iný.
Keď sa však chceme baviť o tom, ako sa sulíkovci vyhrážajú, že keď ich ministri vo vláde nezostanú, neschvália štátny rozpočet z dielne Ivana Mikloša a že Mikuláš Dzurinda rieši dilemu ako donútiť KDH a Most k takejto spolupráci a ako ešte raz dosiahnuť, že Radičová poprie svoje vlastné slová – pretože ona mala odvolanie sulíkovcov pripravené už v piatok – potom to bude už celkom iná debata. Možno politická, ale určite nie „ústavnoprávna“. Bola by to debata, ktorá momentálne nemusí obyvateľov Slovenska nijako zaujímať. Ak chce Gašparovič robiť moderátora konferencie o riešení patálií SDKÚ, nech to aspoň nenazýva „hľadanie ústavnoprávneho riešenia“.