Ústava, ale aj realita
Tak nás hlava štátu poučila o ústave. Parlament vyslovil nedôveru vláde Ivety Radičovej. Vláda preto už vraj vlastne neexistuje. Nemôže teda o ničom rozhodovať – ani o tom, kto pôjde tento víkend za Slovensko na summit Európskej únie a eurozóny do Bruselu.
Vláda teda pre parlament už neexistuje, lenže Ivan Gašparovič ju ešte neodvolal. A preto dnes nie je v tomto štáte exekutívny orgán, ktorý by podobné rozhodnutia mohol robiť. Tie rozhodnutia môže robiť iba Ivan Gašparovič. A on ešte nerozhodol. Prečo? Pretože na dnes má pozvaných lídrov parlamentných strán, aby mu povedali, ako si predstavujú ďalší vývoj. Lídri však nemusia prísť, pretože prezident im to nemôže prikázať…
Na druhej strane je celkom možné, že do Bruselu pôjde Radičová, pretože podľa Gašparoviča by tam nikto iný okrem prezidenta alebo premiéra ani ísť nemohol. A on sa tam asi nenatíska.
„Tým, že som vládu neodvolal, nikdy som nepovedal, že tam nemôže ísť dočasne zastupovať bývalá premiérka, ktorá bude mať mnou delegované isté právomoci.“
Aha. Je teda možné, že tam pôjde Radičová, ale nie preto, lebo tak rozhodol Mikuláš Dzurinda (a neodvolaná vláda bez dôvery), ale preto, lebo sa tak možno rozhodne prezident. Už sme múdrejší. Uff. Odľahlo nám. A načože to vlastne bolo dobré?
Je samozrejme neprípustné, aby prezident ignoroval ústavu. Lenže ignorovať by nemal ani politickú realitu. Gašparovič si naplno užíva svoj týždeň slávy v úlohe toho, na kom záleží ďalší vývoj do predčasných volieb. Najvyšší čas, aby už začal brať do úvahy aj tú realitu.
Prezident by sa dnes vôbec nemusel pohoršovať nad Dzurindovou trúfalosťou či neznalosťou ústavy, keby bol rozhodol už minulý piatok. Alebo aspoň v pondelok po stretnutí s lídrami, ak už teda chcel silou-mocou robiť rozvadeným politickým stranám moderátora.
Dnes už mohlo byť jasné nielen to, kto pôjde za Slovensko do Bruselu, ale mohlo byť jasné aj to, že by to bolo na základe rozhodnutia hlavy štátu, nikoho iného. To by však hlava štátu musela najprv nejaké rozhodnutie urobiť.
Na otázku, ako môže prezident brať ohľad na ústavu i realitu zároveň, dnes existuje len jedna zrozumiteľná odpoveď: tak, že do predčasných volieb to „doklepe“ Radičová. Je možné, aby to Gašparovič docielil tým, že počká s jej odvolaním až do volieb – ústava mu to umožňuje. Alebo, ak chce vyzerať ako „riešiteľ“, potom môže Radičovej vládu odvolať a vzápätí ju poveriť vykonávaním funkcií do konania volieb.
Prezident ani jeho radcovia sa naozaj nemusia obávať, že by takýto dočasný kabinet bol nebodaj otázkou prestíže. Práve tak nebude v žiadnom prípade otázkou prestíže naša účasť na nadchádzajúcom summite. Alebo by azda niekto Radičovej závidel?
Otázku, ako si skolabovaná koalícia vyrieši vzájomné vzťahy, nech prezident nerieši. Nielen preto, lebo to nie je jeho problém, ale najmä preto, lebo to dnes nie je problém nikoho, okrem nich samotných.