Mysliteľ
Muammar Kaddáfí bol diktátor, ktorý mal na rukách krv tisícov nevinných. Vo svojom voľnom čase však pôsobil ako mysliteľ. Svetu zanechal politologicko-spoločenskú príručku, Zelenú knihu. V tej sa trpezlivý čitateľ dočíta, že "žena má právo kandidovať bez ohľadu na to, či je muž alebo žena". Kto by nepoznal rozdiel, ženu podľa Kaddáfího možno rozoznať tým, že má menštruáciu a dva roky dojčí.
Kaddáfí, podľa vlastných slov „medzinárodný líder, predstavený arabských vládcov, kráľ afrických kráľov a imám moslimov“, bojoval aj za slobodu prejavu. „Je právom každého, aj keď si vyberie iracionálne správanie na prejavenie svojho šialenstva.“
Práve excentrizmus až na hranici šialenstva mu mnohí vyčítali. Kaddáfí však tvrdil, že on sa vlastne len obetuje. „Ak by som nebol vodcom s veľkým V, bol by som spisovateľom alebo učiteľom,“ dumal.
Ešte vo februári si bol istý, že mu nič nehrozí. „Môj ľud ma miluje, ľudia položia životy, aby ma ochránili,“ predpovedal. Povstanie vraj bolo dielom Al-Kajdá, ktorá nechala mladých Líbyjčanov nadrogovať.
V porovnaní s hĺbkou Kaddáfího myšlienok je jeho koniec až nepoeticky a materialisticky strohý.
Diktátorove posledné slová vraj boli: „Čo chcete?“