Dobojované
Iveta Radičová bola vždy najsilnejšia práve v tých veciach, ktoré z nej, len zdanlivo paradoxne, robili v našom prostredí slabú političku. To vypovedá čosi o tom prostredí, ale aj o nej.
Umenie ustúpiť predpokladá realistický odhad situácie. Napriek povinnej troške samochvály o všetkom, „čo sa nám podarilo“, Radičová realisticky zhodnotila svoju situáciu ako prehratú. Bitky vnútri SDKÚ aj s koaličnými partnermi sú už dobojované.
Záverečný účet bol vystavený 11. októbra a Radičová sa pri jeho zhodnotení nenechala zviesť tradičnými schémami uvažovania „profesionálnych politikov“.
Z postu podpredsedníčky SDKÚ a z volebnej kandidatúry sa sťahuje ako stále ešte najpopulárnejšia politička napravo od stredu. Profesionálny politik by na jej mieste uvažoval, na koho pred voľbami zviesť svoj vlastný neúspech. Jeho poradcovia by zasa špekulovali, ako ešte raz (v Radičovej prípade by to bolo už po tretí raz počas troch rokov) premeniť popularitu dotyčného na volebný potenciál.
U nás sa zo scény odchádza zásadne s hrmotom, s búchaním do stola a s obviňovaním na všetky strany. Radičovej treba vysloviť uznanie aj za to, že sa o podobné divadlo nepokúša – hoci by si to isto kdekto želal. Rovnako sa našťastie nepokúša strápniť nejakým okamžitým založením vlastnej strany – hoci pokusy navliecť ju do toho sa v uplynulých týždňoch tiež nedali prehliadnuť.
Profesionálny, alebo inak „správny“ politik je človek, ktorý musí v pravý čas dokázať prehltnúť pocit trápnosti v mene pokračovania svojej politickej kariéry. Radičová nie je „správny“ politik aj preto, lebo zoči-voči neúspechu svojej premiérskej (a straníckej) misie zachraňuje radšej svoju osobnú integritu, ako svoju momentálnu politickú kariéru.
Samozrejme, všetko má svoje „ale“. V prípade Ivety Radičovej je ním dnes dôvetok, že ten neúspech nebol nedorozumením ani čisto dielom nejakých temných straníckych síl v pozadí.
Naivný politik nie je to isté, čo naivný maliar. Za naivné umenie sú ľudia ochotní dávať aj veľké sumy peňazí. Na naivných politikov zväčša doplácajú nedobrovoľne.
Ak Radičová aj sama uverila obrazu, ktorým ju v mene lapania voličov obostrela SDKÚ, potom to bola len jej vlastná chyba. Keď si začala uvedomovať, že sa nechala prevalcovať profesionálnymi politikmi, bolo už neskoro. Neskoro na korekcie kurzu vlády, ktorú akože viedla, neskoro aj na korekcie kurzu strany, v ktorej bola akože dvojkou hneď po predsedovi… Ten uplynulý rok a pol však nebol „akože“. Ani pre ňu, ale najmä pre nikoho, kto žije na Slovensku.
Krokodílie slzy nech za Radičovou teraz prelievajú tí, čo by ju ešte pred mesiacom najradšej utopili v lyžičke vody. My si radšej povedzme, že ak by sa náhodou ešte chcela vrátiť vo veľkom štýle (prezidentské voľby?), musela by mať dobre premyslených oveľa viac krokov vopred, ako to urobila pred rokom.