Slobodne a solidárne
Predstavitelia strany Sloboda a solidarita už dávno nie sú politickí nováčikovia. Ako ukazuje škandál predaja platinových sitiek, v niektorých veciach sú zbehlí až dosť.
Človek by očakával, že aspoň po páde vlády budú konať slobodne. Oni však radšej, v súlade so zabehanými pravidlami našej politiky, volia solidaritu s možným budúcim koaličným partnerom.
Slová, ktorými kauzu komentoval predseda SaS Richard Sulík, boli celkom jednoznačné: „Predať komoditu (…) síce elektronicky, ale v poslednej sekunde za štvrtinovú cenu, je obyčajné svinstvo a rozdiel k nástenkovému tendru je len v ukradnutej sume.“ Ak už niekto použije výrazy „svinstvo“ a „ukradnutá suma“, je logické očakávať, že podľa nich v rámci svojich možností s kauzou naloží.
Chyba lávky. Minister hospodárstva Juraj Miškov (SaS) nehodlá vyvodiť dôsledky proti nominantke SDKÚ, ktorá na čele Správy štátnych hmotných rezerv predaj platiny pod cenu v lete odsúhlasila. Miškov sa vyhovára, že on je síce šéfom rezortu, ale o odvolanie dotyčnej by mala požiadať strana, ktorá jej post na základe koaličných dohôd obsadila. Šéf SDKÚ Mikuláš Dzurinda zasa tvrdí, že zodpovedný za celý rezort je predsa minister…
Áno, chápeme. Kšeft, pri ktorom štát prišiel o takmer jeden a pol milióna eur, bol síce „svinstvo“, ale nič sa nedá robiť, koaličné dohody nepustia. Čo na tom, že koalícia sa rozpadla pred troma týždňami? Nikdy predsa neviete, kedy sa bratstvo opäť obnoví. Vlastne vieme: možno už v marci. A tak SaS slobodne vykrikuje o svinstvách a ukradnutých sumách, ale popritom si solidárne prehadzuje horúci zemiak s SDKÚ. Prečo tá komédia? No prečo asi.
Je pochopiteľné, že tieto strany považujú za svojho hlavného protivníka Smer. A pochopiteľné je tiež to, že preto hľadajú aj po tom, čo sa ich vláda rozpadla, k sebe cestičky – hoci o účinkovaní SaS v nejakej ďalšej vláde si myslíme svoje. Absurdné a odsúdeniahodné však je, ak tie isté strany chcú o sebe šíriť mýtus čistých rúk a boja proti korupcii…
Slovenská pravica nie je o nič menej skorumpovaná, ako ktokoľvek iný na našej scéne. Jediné, čo dnes, po predčasnom rozpade vlády, môže azda hovoriť, je obsiahnuté v Sulíkových slovách: od notoricky známych škandálov vlády Smeru, HZDS a SNS ich (možno) delia iba veľkosti tých „ukradnutých súm“. Akurát, že to nie je nijaký argument.
Rovnako, ako nie sú argumentom nejaké koaličné dohody a koaličné kľúče, pomocou ktorých strany dosadzujú svojich ľudí na nepolitické, ale zato lukratívne posty. Už to samo osebe je korupcia, vážení. Škandály typu „platina“ nie sú jediným dôvodom na podozrenia z klientelizmu – to sú len prípady, keď dotyční postupujú „nešikovne“, takže sa to prevalí.
Cestu k sebe hľadajú, to je jasné. Nech pritom však zabudnú na svoje mýty a legendy. Sú smiešne.